Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       30. júl 2003 V Iraku by malo pôsobiť aj 9200 vojakov medzinárodných síl Ivan Štulajter, Ron Synovitz V posledných týždňoch sa v Iraku objavili príslušníci mnohonárodných vojenských jednotiek, ktoré majú pomôcť Američanom a Britom pri stabilizácii povojnovej situácie. Hoci prúd vojakov z mnohých kútov sveta nevyschne ani v nasledujúcich týždňoch, nad ich reálnymi možnosťami pomôcť visí otáznik. Hovorca americkej vlády Richard Boucher v pondelok zverejnil 30 štátov, ktoré sú ochotné vojensky sa podieľať na stabilizačných úlohách v Iraku. Audio: „Albánsko, Azerbajdžan, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Dominikánska republika, Estónsko, Salvádor, Gruzínsko, Honduras, Maďarsko, Taliansko, Japonsko, Kazachstan, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Mongolsko, Holandsko, Nikaragua, Nórsko, Filipíny, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Južná Kórea, Španielsko, Veľká Británia a Ukrajina. Ich účasť na stabilizácii už bola potvrdená.“ Informoval hovorca americkej vlády Boucher. V Iraku v súčasnosti pôsobí 150 tisíc amerických a 11 tisíc britských vojakov a podľa niektorých odborníkov súčasná situácia v krajine si vyžaduje ďalších 100 tisíc vojakov. Aj z toho vidno, že tých naplánovaných 9200 vojakov z „aliancie ochotných“, ktorí budú plniť úlohy pod poľským velením, nie je práve veľká posila. Najväčší kontingent prisľúbilo teda Poľsko. Ide o 2300 vojakov. Ukrajina ponúka 1800 a Španielsko 1300 vojakov. Pre ilustráciu spomeňme ešte Bulharsko, ktoré dalo k dispozícii 500 vojakov, a tiež Litvu, ktorá rovnako ako Slovensko poskytla 85 vojakov. Prvá skupina slovenských ženistov odcestovala na irackú misiu v pondelok. Minister obrany Ivan Šimko ich odprevadil patetickými slovami: Audio: "Výsledkom práce aj týchto našich vojakov bude bezpečnejší život v krajine, ktorá bola skúšaná jednak despotickým režimom Saddáma Husajna a jednak viacerými vojenskými operáciami. Nazdávam sa, že Slovensko týmto veľmi významným spôsobom prispieva k bezpečnejšiemu a lepšiemu svetu." Na tomto mieste však treba dodať, že podľa dostupných informácií sa vo väčšine prípadov, Slovensko nevynímajúc, na financovaní jednotiek aliancie ochotných budú významnou mierou podieľať Spojené štáty. Denník Washington Post v utorok zverejnil údaj, že len strava a letecká preprava vojakov budú stáť Ameriku 200 miliónov dolárov. Podľa niektorých pozorovateľov Bushovej administratíve ide viac ako o reálnu pomoc hlavne o vytvorenie dojmu, že Američania nie sú v Iraku sami, ale naopak, že sú obklopení spojencami. Hovorí korešpondentka denníka Washington Post Dana Priest: Audio: „Krajiny, poskytujúce svojich vojakov, umožňujú Spojeným štátom povedať, že Európa alebo väčšina Európy podporuje túto misiu.“ Na druhej strane aj štáty aliancie ochotných majú svoje záujmy, ktoré spájajú s Amerikou. Niektoré sa chcú dostať do NATO, niektoré si žehlia staré hriechy, ďalšie potrebujú finančnú pomoc, niektoré sa boja Severnej Kórey a niektoré európske kalkulujú s Amerikou pri potlačovaní nemeckých a francúzskych hegemónnych ambícií v Európskej únii. Mnohonárodné sily v Iraku by však do istej miery mohli zoslabiť aj protiamerické nálady samotných Iračanov. Otázkou je, ako sa zhostia svojich úloh. Česká poľná nemocnica v Basre má podľa prichádzajúcich správ medzi obyvateľmi dobrú odozvu. Korešpondentka denníka Washington Post Priest o schopnostiach mnohonárodných jednotiek zohrať v Iraku významnú rolu však pochybuje: Audio: „Pretože tieto jednotky nemajú také skúsenosti s mierovými misiami ako Američania, Briti, Francúzi alebo Nemci. Ani ich schopnosť spolupracovať so Spojenými štátmi nie je taká, ako u starých členov Severoatlantickej aliancie.“ Starým členom aliancie - a máme na mysli hlavne Nemecko a Francúzsko - sa do Iraku bez mandátu OSN nechce. Opäť hovorí hovorca americkej vlády Boucher: Audio: “Niekoľko krajín vznieslo otázku mandátu OSN. Najlepšie ste to mohli vidieť v postoji Indie. Do istej miery táto otázka bola diskutovaná s Francúzskom a Nemeckom. To, či sa obrátime na OSN, bude závisieť od toho, ako tieto rozhovory budú pokračovať.” Zdá sa, že rany z irackej krízy nie sú stále zahojené.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...