Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       30. júl 2003 Postoj k vojne v Iraku: Nová Európa demonštrovala svoj vzťah k USA Jaroslav Rozsíval Pri téme postoja niektorých postkomunistických krajín k tohtoročnej vojne v Iraku ešte chvíľu zostaneme. Kolega Jaroslav Rozsíval sa obrátil na redaktorov niektorých redakcií našej rozhlasovej stanice s otázkou aký postoj zaujali politické a intelektuálne elity ich krajín k vojenskému zásahu spojencov v Iraku a aký postoj zaujala k tejto otázke široká verejnosť. Najprv sme oslovili Enisa Zebiča zo záhrebskej redakcie chorvátskeho servisu našej rozhlasovej stanice: Audio:„Nikto v Chorvátsku nepodporoval vojenský zásah v Iraku, až na niektoré výnimky. Vláda a ani jednotlivé vládnuce strany nepodporovali intervenciu v Iraku, pretože táto nemala mandát OSN. Zaujímavý detail: Iba jedna - najväčšia opozičná strana, bývalý vládnuci Chorvátsky demokratický zväz podporoval akciu, ale niektorí analytici tvrdia, že si tak chceli získať body u Američanov a nemalo to nič do činenia s princípmi, ale iba s lokálnou politickou hrou. Mali sme aj niekoľko protestov, ktoré sa konali pred budovou britského a amerického veľvyslanectva v Záhrebe ako aj v desiatkach chorvátskych miest a teraz plánuje chorvátska vláda vyslať - a to do konca roka - jednu čatu chorvátskych vojakov.“ Aká je reakcia verejnosti na toto rozhodnutie? „V Chorvátsku máme istý problém, podobný iným postkomunistickým krajinám, posilnený trochu o posledné desaťročie vojny na Balkáne, a síce, že väčšina verejnosti sa nezaujíma o to, čo sa deje mimo hraníc ich krajiny. Ak sa však pozrieme na médiá, na to, čo ľudia hovoria na ulici, nikto v podstate nepodporoval tento vojenský zásah.“ Aké boli argumenty politických komentátorov? „Vo všeobecnosti sa všetci zhodli na tom, že Saddámov režim nebol dobrý, že Saddám bol diktátorom, ale rovnako sa všetci zhodli na tom , že ak by sa malo niečo urobiť, malo by sa tak stať na základe mandátu OSN.“ Toľko dopisovateľ chorvátskej redakcie Slobodnej Európy Enis Zebič v Záhrebe. Virginius Valentiniavicius z litovskej redakcie Rádia Slobodná Európa nám na našu otázku povedal toto: Audio:„Názory na situáciu v Iraku a vojenský zásah proti bývalému režimu Saddáma Husajna v Litve sú rozdelené: litovská politická elita takmer na sto percent podporuje americkú akciu v Iraku, zatiaľ čo postoj verejnosti podľa výsledkov prieskumu verejnej mienky je oveľa skeptickejší a kritickejší voči tejto akcii. Lenže pokiaľ hovoríme o politikoch a intelektuálnych elitách, ako ich nazývame, rozdeľujúce línie sú dané nie Irakom, ale Amerikou. Antiamerikanisti, ako napríklad niektorí intelektuáli, boli proti vojne v Iraku principiálne, ale nebolo ich veľa. V skutočnosti napríklad litovskí intelektuáli veľmi podporujú stanovisko vlády, sú celkom jednotní v proamerikanizme, čo je celkom prirodzená vec po toľkých rokoch, strávených v ZSSR. Verejnosť je skeptickejšia - jeden z dôvodov môže byť aj to, že veľká časť litovského obyvateľstva sleduje ruskú televíziu a ruská televízia nie je veľmi proamerická.“ Aké sú argumenty kritikov medzi elitou? „Argumenty kritikov sú celkom primitívne - ide o bežný antiamerický manuál - Amerika si buduje impérium, stará sa iba o ropu a klame - podľa mňa nejde o veľmi kreatívne argumenty - na rozdiel napríklad od americkej tlače a amerických kritikov tejto akcie, ktorí majú oveľa rozvinutejšie argumenty. V súčasnosti prebieha v Litve na túto tému istá diskusia - ale v podstate sa uberá jedným smerom - pretože proamerický postoj je jasne artikulovaný: v prvom rade je Amerika najlepšou zárukou bezpečnosti Litvy a hlavným vojenským spojencom a nezabudnite, že pol milióna Litovčanov žije v Amerike a sú veľmi aktívni. Na druhej strane - pre Litvu je Irak veľmi vzdialená krajina, zatiaľ čo Amerika je veľmi reálna. Takže každá diskusia o Iraku je zároveň diskusiou o Amerike.“ Toľko Virginius Valentiniavicius z litovskej redakcie Rádia Slobodná Európa. Radu Kalin-Kristea z rumunskej redakcie nášho rádia nám povedal: Audio:„Môžem vám bez váhania povedať, že môžeme hovoriť o pozitívnom postoji - nemôžem vám povedať o žiadnej výnimke. Napríklad sociálno-demokratický prezident Iliescu požiadal listom parlament o vyslanie vojakov do Iraku a hlasovanie dopadlo jednoznačne v prospech žiadosti bez výnimky.“ Vyjadrili rumunskí politici aj názor verejnosti? „Áno - som o tom presvedčený, môžem vám povedať, že od prezidenta až po posledného muža na ulici, ktorý sa venuje politike, všetci mali pozitívny postoj k zásahu v Iraku - pretože - myslím si, že sú na to dva hlavné dôvody: Situácia v Iraku v mnohom pripomínala situáciu v Rumunsku pod Ceaucescom, aj minister obrany USA Rumsfeld napríklad povedal, že v Iraku je to ako počas revolúcie v Rumunsku. Teraz v posledných dňoch, keď prišla z Iraku správa o smrti synov Saddáma Husajna, sa taktiež hovorilo, že to malo ten istý efekt ako v Rumunsku, keď sa ľudia dozvedeli o poprave Ceaucesca. A druhý dôvod - Rumunsko je na ceste do NATO, Rumunsko je teraz rado, že sa dostalo do blízkosti Aliancie. Dodal by som ešte ďalší dôvod: V blízkosti rumunského pobrežia Čierneho mora je letisko Kuganecanu, kde bola vytvorená prechodná základňa pre americké lietadlá, zásobujúce spojenecké vojská v Iraku - každý deň o ich činnosti informovala televízia - s tým, že Američania sú tu, my sme s nimi, bol to akýsi prejav patriotizmu.“ Táto pomerne unikátna pozícia mala teda emocionálne a skúsenostné dôvody, boli aj iné príčiny tohto postoja? „Z tohto hľadiska aj jeden pragmatický - v médiách prebiehala diskusia aj o obnove Iraku. Počas Ceaucescovho režimu a aj po 89-om roku sa niektoré rumunské firmy špecializovali na práce v tejto oblasti a očakáva sa, že sa budú podieľať na obnove Iraku.“ Aké boli reakcie v médiách? „Nič zvláštne - ako na Západe - počas operácií v Iraku boli všetky televízie pripojené na CNN a dlhé hodiny sa venovali tejto téme.“ A čo v súčasnosti? „Myslím si, že toto nie je téma pre diskusiu v Rumunsku, ľudí zaujímajú iné témy.“ Ako však dodal na záver nášho rozhovoru náš rumunský kolega, treba si uvedomiť aj to, že počas amerického zásahu v Juhoslávii bol postoj verejnosti i veľkej časti politikov odlišný - aj hlasovanie v parlamente o povolení preletov amerických lietadiel nad rumunským územím prebiehalo veľmi ťažko, vtedajšia opozičná a dnešná vládnuca Sociálna demokracia sa dlho bránila súhlasu, i keď napokon ustúpila.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...