Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       6. august 2003 Európu čaká migračná vlna? Jaroslav Rozsíval / Mark Baker Podľa výskumu poprednej nemeckej banky budú obyvatelia východnej Európy v nasledujúcich 50 rokoch migrovať na Západ – a to v oveľa väčšej miere, ako doteraz. Autori štúdie Duetsche bank tvrdia, že plánované rozšírenie EÚ vyvolá rozsiahlu vlnu migrácie obyvateľov 10 nových členských štátov. Nemecká Deutsche bank predpovedá veľký nárast migrácie Východoeurópanov smerom na Západ – tento trend by mal pokračovať až do roku 2050. Súčasní členovia EÚ, predovšetkým Rakúsko a Nemecko, by totiž mohli pritiahnuť ročne až 200 tisíc ľudí zo strednej a východnej Európy, ktorí by do rozvinutých štátov nášho kontinentu mali prísť predovšetkým v nasledujúcich desiatich rokoch. Neskôr by mal takýto trend poľaviť, ale západné krajiny budú musieť aj tak rátať s príchodom 75 tisíc ľudí ročne. Spoluautor štúdie Deutsche Bank - Tobias Just, ktorý je ekonómom tejto najväčšej nemeckej banky, dodáva: Audio:„Neočakávame síce migračnú vlnu, smerujúcu do západnej Európy či do priemyselného sveta, ale očakávame že migrácia sa zvýši a že bude pomerne vysoká.“ Prisťahovalectvo sa stalo jednou z najcitlivejších tém EÚ v súvislosti s jej plánovaným rozšírením smerom na Východ. Mnohí predstavitelia, ale aj obyvatelia únie sa obávajú vzniku naozajstnej prisťahovaleckej vlny. To viedlo niektoré členské krajiny k zavedeniu opatrení na zabránenie prílevu lacných pracovných síl na svoj trh. Je samozrejmé, že opatrenia sa budú týkať predovšetkým pracovníkov s nižšou kvalifikáciou, napríklad v stavebnom či poľnohospodárskom sektore. Študenti a pracovníci s vysokou kvalifikáciou budú na tom oveľa lepšie. Reštrikcie však budú platiť iba určitú dobu – päť až sedem rokov. A tiež iba v niektorých krajinách. Snahu obyvateľov nových členských krajín o získanie práce na Západe to však určite neobmedzí. Hovorí expert Deutsche Bank Tobias Just: Audio:„Hlavným dôvodom je ekonomické zlepšenie ich situácie. Chcú vyššie platy – my sa preto snažíme zistiť rozdiely v platoch na základe štatistík, a potom sa snažíme porovnať, k akým výsledkom viedli takéto rozdiely v minulosti.“ Pre porovnanie majú nemeckí experti k dispozícii aj situáciu, aká vznikla po vstupe Španielska a Portugalska do EÚ. Predovšetkým ich zaujíma, aký to malo vplyv na migráciu osôb. Medzinárodná organizácia pre migráciu vypracovala už minulý rok podobnú štúdiu, podľa ktorej sa v priebehu nasledujúcich 20 rokov presťahuje na Západ 3 až 5 miliónov ľudí z nových členských krajín únie. Najviac prisťahovalcov očakáva pritom Nemecko – najväčší počet ľudí odíde zase z Poľska. V priebehu času sa však na čele počtu vysťahovalcov – aspoň podľa predpokladov zverejnených štúdií – ocitnú Rumunsko a Bulharsko. Tobias Just dodáva: Audio:„Potenciál pre migráciu je v týchto krajinách veľmi veľký, lenže zatiaľ nevieme, ako prebehne ďalší proces rozširovania únie. Očakávame vstup Rumunska a Bulharska roku 2007 až 2008.“ Imigrácia bude mať samozrejme negatívne i pozitívne dôsledky. Stúpajúci počet prisťahovalcov pomôže zastaviť súčasný trend v poklese západoeurópskej populácie. Samotní prisťahovalci získajú šancu žiť v lepších ekonomických podmienkach. Negatívny dopad to však môže mať na samotné nové členské krajiny únie: tie budú možno čeliť poklesu produktivity a strate pracovnej sily. Tobias Just z nemeckej Deutsche Bank uzatvára: Audio:„ Pre východných Európanov tu vzniká riziko, že ich najlepší ľudia odídu, ako sme toho svedkami už dnes – pokiaľ sa porozhliadnete po západoeurópskych univerzitách, všetky majú skvelých východoeurópskych študentov. Pokiaľ títo zostanú na Západe, Východná Európa stratí všetky ich schopnosti, a tým aj potenciál ďalšieho rastu.“ Únik mozgov nemusí byť však trvalým stavom. Napríklad vlna migrantov, ktorá po vstupe Španielska do EÚ zasiahla západnú Európu, po niekoľkých rokoch odpadla – a to ruka v ruke so zlepšovaním sa ekonomickej situácie v samotnom Španielsku. Riešením pre strednú a východnú Európu je preto prílev priamych západných investícií. Vďaka nim získajú tamojší občania relevantné pracovné i ekonomické životné podmienky vo vlastnej krajine. Čiže bez potreby migrovať do vzdialených vyspelých štátov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...