Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       13. august 2003 Litva - nový ekonomický tiger? Jaroslav Rozsíval / Mark Baker Pod pojmom „ekonomické tigre“ boli donedávna označované predovšetkým štáty juhovýchodnej Ázie. Pred niekoľkými rokmi k nim pribudlo Írsko, a to vďaka mimoriadne rýchlemu rastu jeho ekonomiky. Podľa odborníkov by však v Európskej únii mohli v krátkom čase vyrásť ďalšie takéto dravce spomedzi nových členských krajín. Napríklad taká – Litva. Jej hospodársky rast by mal ešte tohto roku dosiahnuť 7 percent. Litva, ktorá je k Slovensku najbližšie položenou krajinou z trojice pobaltských štátov, sa tohto roku môže pochváliť mimoriadne rýchlym tempom rastu svojej ekonomiky. Táto bývalá sovietska republika pritom nedisponuje žiadnymi pozoruhodnými zásobami nerastných surovín a o svoju hospodársku budúcnosť bojuje v čase ekonomickej stagnácie západoeurópskych štátov. Britský časopis Economist označil však 3 a pol miliónový štát za baltického tigra, ktorý ohrozuje svojim tieňom miesto na výslní súčasného dravca Európskej únie - Írska. To ešte stále profituje z podporných fondov únie, ktorá sa postarala o obnovu a zlepšenie jeho komunikačných a dopravných sietí a prispela tak výraznou mierou k urýchleniu rastu írskeho HDP. Litva samozrejme ešte zďaleka nedosahuje celkovú hospodársku a životnú úroveň Írskej republiky, ale jej výsledky sú úctyhodné: Hospodársky rast v prvom štvrťroku dosiahol ročnú úroveň 9 a pol percenta. Napriek očakávanému spomaleniu by výsledný celoročný hospodársky rast mal predstavovať okolo sedem percent. To je v porovnaní s takmer nulovým rastom nemeckej a takmer jednopercentným rastom írskej ekonomiky ešte stále veľmi pozoruhodné číslo. Litva to pritom dosiahla s takmer neexistujúcou infláciou a v porovnaní so Slovenskom „iba“ 10 percentnou nezamestnanosťou. Analytik Hansabanky, sídliacej v litovskom hlavnom meste Vilnius, Vidmantas Saferis tvrdí, že: AUDIO: „Litva má určité šťastie, pokiaľ hovoríme o externom prostredí, predovšetkým o tom monetárnom. Litva sa môže tešiť z nízkych úrokových sadzieb, ktoré pomáhajú naštartovať jej ekonomiku zvnútra.“ Americká aj Európska centrálna banka drasticky znížili úrokové sadzby na dolár a euro, litovský litas, ktorý je pevne naviazaný na euro, takisto, a tak zahraniční i domáci investori zareagovali pôžičkami, ktoré získali s pomerne nízkymi úrokmi, ale relatívne vysokým ziskom. Vidmantas Saferis dodáva: AUDIO: „Vo svete dnes nie je veľa dobrých príležitostí pre investovanie – predovšetkým v stagnujúcich ekonomikách. Litva preto vyzerá celkom atraktívne – s rýchlym rastom svojej ekonomiky. Atraktívne - aj ako trh s dopytom po spotrebnom tovare, ale aj z hľadiska produkcie.“ Analytička britského Economist Intelligence Unit - Anna Walkerová - tvrdí, že Litva tohto roku profituje z viacerých faktorov: rastu hodnoty eura, ale aj rastu dodávok ruskej ropy do litovskej rafinérie Mazeikiai, ktorá je jedným z najväčších exportérov v krajine. Firmu prevzal prednedávnom ruský Jukos, ktorý zabezpečil vyššie dodávky ropy a lepší predaj výrobkov. Export profitoval z výhodnejšieho kurzu eura voči doláru, v ktorom sa účtujú dodávky z Ruska. Walkerová dodáva: AUDIO:“Export výrazne narástol za posledný rok. Domáci dopyt sa taktiež veľmi zvýšil.“ Zatiaľ nie je jasné, do akej miery sa na pozitívnom výsledku rastu litovskej ekonomiky podpísali politické rozhodnutia a do akej miery iba výhodné podmienky. Litovskí predstavitelia presadzujú od polovice 90-tych rokov silnú menu – najprv jej naviazaním na dolár a neskôr na euro. V poslednom období sa zlepšila v krajine daňová disciplína a znížil sa aj deficit štátneho rozpočtu. Podľa litovského analytika Saferisa: AUDIO: „Sú veci, ktoré sa dajú kontrolovať, prevziať z iných krajín, ako napríklad stabilné ekonomické prostredie a spoľahlivé výmenné kurzy. To vytvára dôveru v menu a dôveru v ekonomiku.“ Avšak aj súčasná krása litovskej ekonomiky môže mať svoju chybu – tou by mohla byť cenová deflácia, teda opak znehodnocovania meny. V Nemecku a Japonsku už určitý čas zápasia s nízkymi cenami, ktoré majú negatívny vplyv na zamestnanosť, alebo výšku platov /nízke ceny nútia výrobcov znižovať výrobné náklady/. Spotrebné ceny klesli v Litve za posledný rok o jedno percento. Podľa analytika litovskej Hansabanky nie je však deflácia v tejto pobaltskej krajine vážnym problémom. Saferis tvrdí, že hlavnou príčinou tohto javu je predovšetkým rast hodnoty eura. Ten zvýhodnil veľkú časť dovozu, prichádzajúceho do krajiny z Ruska a bývalých sovietskych štátov. Staré ekonomické vzťahy sa v tomto prípade ukázali byť pre Litvu výhodou. Tento vývoj by však mohol zastaviť očakávaný vstup Litvy do EÚ. Členstvo v lukratívnom ekonomicko-politickom spoločenstve však zároveň zvyšuje dôveru investorov. Hovorí Anna Walkerová z londýnskeho Economist Intelligence Unit: AUDIO:„Mnohé z výhod vstupu do únie sa už stali skutočnosťou. Zahraničné priame investície v posledných rokoch výrazne vzrástli. Litva bude určite profitovať z ďalších príspevkov z únie a jej štrukturálnych fondov.Očakávame však mierny pokles rastu, vzhľadom k mimoriadne silnému rastu tohto roku.“ Napriek tomu, že litovský baltický tiger si už asi brúsi zuby na Európu, svoje očakávania by mal brať opatrne: vstup do únie prinesie krajine aj veľký konkurenčný tlak, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou západoeurópskeho trhu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...