|
|
| |
|
Dnes je sobota, 5. júl 2008 |

|
|

|
18. august 2003
|
České odbory vo vleku sociálnej demokracie
|
Ivan Štulajter
|
Pojem relativity (alebo relatívnosti) sa dá dobre vysvetliť na nasledovnom príklade. S výškou zárobkov a pracovných podmienok je nespokojných veľa Nemcov a mnohí z nich sú ochotní o lepší život zápasiť aj v štrajkoch. Životná úroveň štrajkujúceho Nemca je snom pre drvivú väčšinu Slovákov, ktorí nie sú „štrajkuchtiví“, lebo to nemajú v povahe. Ani Ukrajinci veľmi neštrajkujú, hoci sú chudobnejší ako Slováci, lebo tiež to nemajú v povahe. Zato Francúzi, ktorí sa môžu z hľadiska svojej životnej úrovne na Ukrajincov a Slovákov pozerať riadne zvrchu, sú pripravení na vzburu kedykoľvek. Inými slovami, bohatstvo, spokojnosť s vlastnou materiálnou situáciou a ochota bojovať za jej zlepšenie hoci aj štrajkami sú relatívne veci.
Ak sa na Slovensku minulý týždeň na základe dohody medzi odborármi vo verejnom sektore a ministerstvom práce podarilo výrazne znížiť riziko vypuknutia jesenného celoštátneho štrajku, v Českej republike to vo verejnom sektore tlie. Sociálnodemokratický kabinet Vladimíra Špidlu minulý týždeň síce schválil nový platový systém, ktorý by napríklad učiteľov posunul do vyšších platových tried, ale odložil rozhodnutie o tom, či štátni zamestnanci budúci rok dostanú 13. a 14. plat. Suma, potrebná na jeho vyplatenie, predstavuje zhruba 6 miliárd korún. Bez 13. a 14. platu budú na tom najhoršie úradníci. Ich ročný príjem bude vraj nižší o niekoľko tisíc korún. Summa summarum: Hoci učiteľom sa má pridať, mnohí sú nespokojní s tým, o koľko. Ak úradníci nedostanú takzvaný 13 a 14. plat, ich zárobok sa dokonca zníži. Odborári v školstve teda uvažujú o štrajku. Najmenej na tri dni by školy zostali od 1. septembra zavreté. Úradníci, ktorí patria vo verejnosti medzi najmenej populárne povolania, si 1. septembra chcú „lajsnúť“ hodinové výstražné prerušenie práce. Českí odborári toho majú, samozrejme, na srdci viac a búria sa proti viacerým úsporným opatreniam, ktoré súvisia s reformou verejných financií. Premiér Vladimír Špidla v dnešnom rozhovore pre denník Mladá Fronta Dnes sucho poznamenal, že vláda s odborármi diskutovať chce, ale finančné možnosti, ktoré v súčasnosti má, sú veľmi obmedzené.
Česká odborová centrála najviac kritizuje zvyšovanie spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty, zmrazenie valorizácie daňových odpočitateľných položiek, pokles nemocenských dávok, vyrovnanie veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy a tiež plánované nezohľadnenie faktu, či žena vychovala deti alebo bola bezdetná. Odborári by mnohé sociálne dávky ponechali prirodzene bezo zmeny. Výpadok daňových príjmov navrhujú riešiť striedmejším znížením dane z príjmu pre podnikateľov a zvýšením dane najbohatším.
Úspech nátlakových akcií odborárov úzko súvisí s jasne stanoveným a realistickým cieľom, ktorý sa, pokiaľ možno, stretáva aj so sympatiami širokej verejnosti. Ako v tomto svetle obstoja české odbory dnes? To je otázka pre analytika Slobodnej Európy Jefima Fisteina.
Audio: „Ich pozícia je jasne nebojovná, nemôžu zájsť ďalej, ako im to dovolí verejná mienka. Zdá sa mi, že pozícia českých odborov nie je verejnosti celkom jasná práve preto, lebo rôzne skupiny odborárov presadzujú nezreteľne rôzne požiadavky: lekári zvýšenie platov, štátni úradníci bojujú proti prepúšťaniu, alebo za zachovanie 13. a 14. platu. Je to zatiaľ veľmi nezjednotené."
Sociálna demokracia má tradične dobré väzby s českými odbormi. Otázka preto znie, či tie sú už minulosťou, alebo odborárski predáci hrajú pred svojim členmi akési divadlo na radikálov, aby „odventilovali“ ich frustráciu. Opäť má slovo analytik Slobodnej Európy Jefim Fistein:
Audio: "To divadlo je bližšie pravde. Zdá sa mi, že v Českej republike odbory sú práve tým, čím ich chcel kedysi mať V.I. Lenin, ktorý hovoril, že odbory sú klinovým remeňom strany. V tomto prípade to platí pre Stranu sociálne-demokratickú. Je celkom výnimočné, že odborársky boss je zároveň vysokým funkcionárom strany - v tomto prípade sociálno-demokratickej. A, samozrejme, byť odborárskym bossom a zároveň členom strany znamená sedieť na dvoch stoličkách."
Dodajme, že senátorom za vládnu sociálnu demokraciu je predseda Českomoravskej konfederácie odborových zväzov Milan Štěch.
Audio: "Takže, keď Štěch tvrdí, že presadzuje len záujmy odborov, tak nemôže z podstaty veci hovoriť pravdu. Pretože, keď počas týždňa presadzuje záujmy odborov, a cez víkend príde na zasadnutie predsedníctva strany, potom sa tam správa ako radový člen strany. Inak to nie je možné."
Ukazuje sa, že slabé odhodlanie nespokojných odborov štrajkovať môže niekedy súvisieť aj s personálnym prepojením predákov na štátnu moc. Aj preto je vývoj v Česku z toho hľadiska zaujímavý.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|