Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       21. august 2003 Švédi sa obávajú eura Ivan Štulajter, Breffni O´Rourke Švédsky premiér Goran Persson, ktorý sa v týchto dňoch zúčastňuje na kampani v prospech eura, verí, že jeho vláda v boji s odporcami zavedenia spoločnej európskej meny zvíťazí. Persson a jeho prívrženci sa však musia činiť, pretože prieskumy ukazujú, že práve tábor odporcov má zhruba 10 percentný náskok pred zástancami eura. Nič však nie je rozhodnuté, pretože počet nerozhodnutých sa pohybuje v rozmedzí 20 až 40 percent, a to je rybník, v ktorom sa švédska menšinová sociálno-demokratická vláda pokúša loviť. Primknutosť Švédov k ich národnej mene – švédskej korune – vysvetľuje menovec premiéra Perssona, politický analytik Magnus Persson, ich snahou udržať si Brusel čo najďalej od tela. Audio: „Pre väčšinu Švédov je podstatné to, že majú pod kontrolou svoju politiku, svoje financie, dane. Domnievam sa, že ľudia sú vôbec skeptickí ohľadom Európskej únie.“ Švédi podľa analytika Perssona však nie sú izolacionisti a dáva to do súvislosti s ich pevnými vzťahmi s pobaltskými štátmi – Estónskom, Lotyšskom a Litvou. Audio: „Každý je nadšený z integrácie pobaltských štátov. Ale toto nie je rovnaký druh politickej integrácie. Švédi chcú mať viac obchodu, viac kultúrnej integrácie s pobaltskými štátmi. Ale keď príde na spoločné financie, dane a podobné záležitosti, chcú mať nad tým všetkým kontrolu.“ Opustenie národnej meny a jej nahradenie eurom nie je len ekonomický, ale aj kultúrny fenomén. Upozorňuje na to Claus Papenbrock z výskumného strediska pri Deutsche Bank. Audio: „Keď sa niekto vzdá vlastnej meny, nie je to len otázka ekonomických výhod a nevýhod. Veľa ľudí bude vo Švédsku voliť emotívne. Podľa mňa by sa rovnako emotívne ľudia správali aj v krajinách eurozóny. Ak by napríklad bolo referendum v Nemecku, Nemci by nehlasovali za euro, a dali by prednosť marke, pretože tá je symbolom ich národnej identity.“ Ak sa pozrieme na ekonomické riziká zavedenia eura, všimneme si odlišný hospodársky vývoj v členských štátoch eurozóny alebo možnosť odlišného vývoja. Odlišný ekonomický vývoj si ale vyžaduje odlišnú menovú politiku. Niekde by potrebovali hospodárstvo pribrzdiť kvôli silnejúcim inflačným tlakom, niekde naopak popohnať dopredu, pretože hrozí recesia. Európska centrálna banka však nemôže stanovovať odlišné úrokové sadzby a ďalšie peňažné veličiny pre každú členskú krajinu eurozóny zvlášť. To je nevýhoda. Dá sa však namietnuť, že podobný argument by sa dal použiť aj v prípade americkej únie. Ale, ako sa ukázalo, jednotný dolár a jednotný federálny rezervný systém bol nakoniec najvýhodnejší a zabezpečuje Amerike nielen ekonomickú, ale aj politickú silu. Ak by sme to poriadne prehnali, úzko regionálny pohľad by nás mohol priviesť k myšlienke, že na „chudobnej“ Orave by mali mať inú menu ako v „bohatej“ Bratislave. To by však viedlo k odlišným kurzom, odlišným cenám a obchod medzi Bratislavou a Oravou by bol zaťažený rôznymi dodatočnými finančnými nákladmi a kurzovými rizikami. Euro medzi obchodujúcimi členmi eurozóny odstraňuje kurzové riziká a sprehľadňuje cenový systém na obrovskom trhu. To nie je málo. Ak Švédi váhajú nad potrebou eura, otázku možno položiť aj tak, či eurozóna potrebuje Švédsko. Claus Papenbrock z výskumného strediska pri Deutsche Bank odpovedá kladne. Audio: „K eurozóne by sa pred vstupom nových východoeurópskych štátov do Európskej únie pripojila ďalšia stabilná krajina. Bolo by skutočne žiadúce mať na palube nielen Švédsko, ale aj Dánsko a Veľkú Britániu.“ Na záver ešte pohľad na euro zo slovenskej paluby: na rozhodnutia či a kedy zostáva ešte nejaký čas, ale treba vedieť, že euro je kľúčovým znakom európskej integrácie. Nadstavbou, z ktorej sa stávajú európske základy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...