Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       25. august 2003 Ostalgia v Nemecku Ján Šalgovič, Mníchov Nemeckom otriasa nová módna televízna vlna: nostalgia za Nemeckou demokratickou republikou. Už sa pre ňu dokonca zaužíval nový výraz: Ostalgia. Ide o šikovnú slovnú hračku. Zo slovíčka „nostalgia“ treba zobrať prvé písmeno a na začiatku nového slova je Ost, po nemecky Východ, pod tento strešný výraz možno zaradiť aj Východné Nemecko, bývalú Nemeckú demokratickú republiku. Na začiatku televíznej ostalgickej vlny stáli divácky mimoriadne úspešné relácie stanice RTL, berúce si pod lupu hudobné, športové a spoločenské aspekty 70tych a 80tych rokov. Tieto show sa zameriavali na vtedajšie hlavné civilizačné prúdy na Západe, hlavne v Spolkovej republike Nemecko a Spojených štátoch. Televízni programoví manažéri začali následne dumať o nových programoch, ktoré by im zaručovali veľa divákov, a tým reklamy, čiže zisku. Prišli – logicky – na retrospektívu diania v bývalej NDR. Príležitosti sa chopili hneď tri stanice: verejnoprávna ZDF a súkromné kanály SAT1 a RTL. Samozrejme, nejde o politologické rozbory prejavov Ericha Honeckera či ekonomické analýzy východonemeckého Súboru opatrení v tamojších kombinátoch. O Stasi, východonemeckej ŠtB, sa hovorí viac ako obozretne. V ostalgických reláciách vystupujú nezriedka – politicky korektne! – moderátori, narodení na východonemeckom území. V programoch vidno „klasické“ východonemecké symboly: od legendárneho dvojtaktového Trabanta, cez sekt Rotkäppchen až po hudobnú skupinu Die Puhdys a ďalších umelcov, mnohým slovenským poslucháčom známym z východonemeckého megakabaretu Ein Kessel Buntes. Ostalgická vlna má hlbšie sociologické korene: Je vítanou príležitosťou pre Nemcov v oboch zjednotených poloviciach oblažiť si utrápenú dušu. Východní Nemci sa spomínajú na staré-zlaté časy, keď prevládala údajná socialistická pohoda. Síce bolo treba stáť na banány či pomaranče a nebolo možné cestovať do „kapitalistickej cudziny“, ale na druhej strane nejestvovala nezamestnanosť. A to je v nových spolkových krajinách, kde je každý piaty práceschopný človek bez roboty, dosť pádny argument. Západní Nemci zase na druhej strane spomínajú na zlaté časy, keď nemuseli podporovať územie bývalej NDR stámiliónmi eúr, keď nezamestnanosť bola pomerne nízka, keď mali svoju marku, keď politické debaty sa netočili okolo možného kolapsu systému sociálneho zabezpečenia, krátenia dôchodkov a globálneho terorizmu. Sociológovia naviac pripomínajú známy fenomén: na minulosť často ľudia spomínajú radšej v dobrom, zlé spomienky sú prekrývané tými lepšími. Príkladom je, ako na roky, odslúžené na vojenčine, dokážu po rokoch nostalgicky spomínať aj tí, ktorí celú vojenskú službu prežili s jedinou myšlienkou – už aby sa to skončilo. Ostalgia je teda zrejmým výrazom celonemeckej túžby po teplej peci minulosti, po údajne idylických časoch, keď na jednej, východnej, strane mal každý robotu a na západnej strane nebolo sociálnej neistoty. Pohľad dozadu však nikomu nepomôže. Plakať nad rozliatym mliekom nemá zmyslu. Najmä, keď toto mlieko nebolo také sladké, ako sa môže zdať z pohodlnej retrospektívnej rozhľadne – vyše 13 rokov po nemeckom znouvzjednotení.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...