|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
29. august 2003
|
Stĺpy eurozóny, Francúzsko a Nemecko, majú problém s deficitom
|
Daniel Raus
|
Spoločná európska mena nemá na ružiach ustlané. Presnejšie povedané, prísne podmienky, čo sa týka štátnych deficitov, sa nedarí dodržať hneď dvom najväčším hráčom: Nemecku a Francúzsku. Ak sa nestane zázrak – a ten sa vo svete financií stáva iba zriedkavo – čakajú tieto krajiny obrovské pokuty. Výsledkom je situácia, z ktorej zatiaľ nikto nepozná východisko.
Základom, na ktorom stojí spoločná európska mena, je takzvaný Pakt stability. Terajší šéf európskej komisie Romano Prodi ho ale raz označil ako „Pakt stupidity“. Skeptici – a Romano Prodi medzi nich nepochybne patrí - sú najnovšie opäť na koni.
V čom je problém? Pakt stability predpisuje mantinely, v ktorých sa jednotlivé krajiny môžu pohybovať. Ide predovšetkým o rozpočtový deficit, infláciu a štátny dlh. Keď sa euro zavádzalo, muselo hlavne Grécko robiť salto mortale so svojimi financiami, aby európsky pelotón dobehlo.
Čo sa týka deficitu, ten je stanovený na maximálne 3 percentá. A to je kameň úrazu. Európu totiž postihli zlé časy hospodárskeho spomalenia alebo dokonca poklesu, čo chcú jednotlivé vlády riešiť pôžičkami na úkor budúcnosti alebo na úkor iných členov eurozóny.
Francúzsko zrejme prekročí stanovený limit už po tretí krát za sebou. Tamojší premiér Jean-Pierre Raffarin teraz hovorí o potrebe zmierniť podmienky:
AUDIO: „Čo sa týka Francúzska, sme si plne vedomí výhod členstva v eurozóne a veríme, že rozpočtová disciplína by sa mala týkať všetkých. To ale neznamená, že nemôžeme mať určitú flexibilitu“.
Kuriozitou je ďalší člen eurozóny, Nemecko. Ani to limit nesplní, pričom práve Berlín pri rokovaniach o Pakte stability najviac trval na nekompromisných podmienkach.
Teraz je otázka, aký postoj zaujme európska komisia. Jeden z jej hovorcov Gerassimos Thomas hovorí, že momentálne sa ešte nediskutuje o pokutách, ktoré by v prípade Nemecka a Francúzska dosiahli astronomické čiastky.
AUDIO: „V tomto štádiu sa nehovorí o pokutách, skôr o tom, že musíme niečo urobiť a dať odporučenia Francúzsku“.
Brusel sa teda zatiaľ obmedzuje na odporučenia. Nakoľko ich bude brať Paríž vážne, to je otázka. Súčasne musia ale prísť s vlastnými návrhmi aj Francúzi.
AUDIO: „Francúzsko musí prísť s politikou, ktorú považuje za vhodnú na zníženie deficitu. Po 3.októbri Európska komisia opatrenia vyhodnotí a dá odporučenie ministrom financií členských štátov. Ak opatrenia nebudú dostatočné, budeme musieť dať podrobnejšie doporučenia“.
Európska komisia je v ťažkej pozícii. Ak nič neurobí, bude nabudúce všetkým iba na smiech. Tvrdé pokuty ale sama nepovažuje za cestu. Mimochodom, zhoršili by už tak zlú situáciu problematických krajín. Už ani nehovoriac o spomenutom skepticizme šéfa komisie Romana Prodiho.
Pre budúcich členov Európskej únie, medzi ktorých patrí aj Slovensko, sú to skôr zlé správy. Čím bude disciplína v eurozóne menšia, tým problematickejší bude do nej vstup nových krajín – aj keď v počiatočných rokoch sa euro na Slovensku samozrejme ešte používať nebude.
V tejto súvislosti je otázka, ako dopadne o dva týždne referendum o prijatí eura napríklad vo Švédsku, ktoré stále váha. Okrem Švédska je mimo eurozónu aj Británia a Dánsko, ktoré sa teraz pre istotu hlasovania ani neodvažujú usporiadať.
Dodajme ale, že o samotnej existencii eura už nikto prakticky nepochybuje. Táto mena si definitívne našla svoje miesto na slnku svetových financií. Teraz je skôr otázka, či v prílišnom optimizme nedostala úpal.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|