|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
29. august 2003
|
V Prahe sa v pondelok začne diskutovať o návrhu európskej ústavy
|
Anna Šišková
|
Na budúci týždeň v pondelok sa v Prahe uskutoční stretnutie predstaviteľov malých a stredných krajín, súčasných a budúcich členov Európskej únie. Hovoriť sa bude najmä o možnosti spoločného postupu ohľadom možných zmien v návrhu európskej ústavy.
V Prahe sa začiatkom týždňa stretnú zástupcovia sedemnástich, väčšinou menších členských krajín Európskej únie a zástupcovia krajín, ktoré sa členmi únie ešte len stanú. Hlavnou témou pražských rokovaní budú výhrady, ktoré majú voči súčasnému návrhu Európskej ústavy. Členské krajiny o znení jej návrhu intenzívne vyjednávali posledných 16 mesiacov. Ústava, vôbec prvá v histórii únie, má okrem iného jasne definovať štruktúry únie a pripraviť ich na rozšírenie, ktoré sa má začať už na budúci rok v máji. Malé a stredné krajiny, ako členské krajiny únie, tak aj jej budúci členovia sa však obávajú, že súčasný návrh ústavy posilňuje vplyv veľkých členských štátov, akými sú napríklad Nemecko, Francúzsko, či Británia. Chcú preto zachovať jedného člena Európskej komisie pre každú krajinu, či udržať rotujúce predsedníctvo Európskej únie. V Prahe sa bude hovoriť najmä o tom, ako.
Návrh ústavy vypracoval Konvent pod dohľadom bývalého francúzskeho prezidenta Valeryho Giscarda d´Estainga. Odzrkadľuje jeho presvedčenie, že Európa – ak chce zohrávať dôležitú rolu vo svetovej politike – musí postupovať k ďalšej integrácii. Hovorí Alexander Smolar z varšavskej nadácie Stefana Batoryho.
„Cieľom zmien, ktoré viac-menej presadili veľké krajiny a Valery Giscard D´Estaing je posilniť význam veľkých štátov. To má byť prakticky podmienka ďalšej politickej integrácie Európy.“
Návrh ústavy výrazne mení predchádzajúcu situáciu v únii, kedy najmä po summite v Nice, v roku 2000, mali malé krajiny relatívne väčšiu moc, ako veľké štáty.
„To nie je otázka dobrej, či zlej vôle. Problémom je istá vízia budúcej únie. V „starej“ únii boli malé krajiny príliš zastúpené, prakticky mohli zablokovať ďalší vývoj a rozhodovací proces Európskej únie.“
Medzi malými a veľkými členskými krajinami existujú jasné rozdiely. Nemôže byť prekvapujúce, že malé krajiny sa snažia zorganizovať a reagovať na novovzniknutú situáciu. Už teraz sa však vytvoril spoločný front medzi budúcimi členskými krajinami únie a niektorými súčasnými členmi. Podľa Smolara sa tak už teraz potvrdzuje, aká bude rozšírená únia komplexná a že sa v nej budú podľa potreby rôzne koalície.
Giscard predstavil návrh ústavy Európskej únie na júnovom summite v Solúni. Jej definitívnu podobu má však potvrdiť mimoriadna medzivládna konferencia, ktorá sa má začať v októbri v Ríme a skončiť niekedy v marci na budúci rok. Francúzsko a Nemecko už oznámili, že súčasný návrh ústavy považujú takmer za konečný a varovali pred otváraním nových diskusií.
Breffni O´Rourke a Anna Šišková, Slobodná Európa
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|