Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       5. september 2003 Irak potrebuje vojakov a peniaze - ale koľko? Daniel Raus Koľko vojakov je potrebných, aby bol Irak naozaj bezpečný? To je otázka, ktorú rieši tamojšie spojenecké velenie, civilná správa aj Washington. Spojené štáty majú v Iraku 150 000 vojakov, Briti 11 000 a ďalších 9 200 (vrátane Slovákov) prišlo do poľského sektoru. Zdá sa ale, že je to stále málo. Pre príchod ďalších bude však potrebná nová rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. Práve o nej sa začína diskutovať. Bezpečnosť a nová perspektíva, to sú dve veci, ktoré potrebuje súčasný Irak azda najviac. Malo by teda prísť viac vojakov a viac peňazí. Postupne by mali Iračania preberať zodpovednosti a čoraz väčší podiel na obnove by sa mal platiť z domácej ropy. Washington si uvedomuje, že čas nemusí byť na jeho strane. Ak by sa teroristickým skupinám podarilo zobrať Iračanom nádej na bezpečnosť a novú perspektívu, malo by to svoje dôsledky na celú oblasť, medzinárodné vzťahy – a možno aj na domácu politiku v Spojených štátoch. Washington teda bojuje na všetkých frontoch. V OSN chce presadiť novú rezolúciu, ktorá by vytvorila priestor pre väčšiu účasť medzinárodných síl. V Iraku sa snaží skonsolidovať domáce vedenie a priviesť ho k riešeniu problémov. A na finančnej scéne sa pokúša zohnať investorov, ktorí by oživili ekonomiku, predovšetkým export ropy. Veci idú ale pomalšie, ako sa to spočiatku zdalo. Kritici vojny v Iraku, Francúzsko a Nemecko, aj teraz váhajú s podporou novej rezolúcie. V Prahe to potvrdil nemecký kancelár Gerhard Schroeder: AUDIO: „Návrh rezolúcie znamená, že sa veci pohli. Súhlasím s prezidentom Chiracom, že to nie je dostatočne dynamický pohyb, takže nemá zmysel diskutovať o detailoch“. Dodajme, že Washington chce príchod mierových síl OSN, ale pod velením Američanov. Berlín a Paríž ale tvrdia, že pre odovzdávanie zodpovedností Iračanom bude lepší podstatne širší mandát svetovej organizácie. To by ale mohlo mať dopad na bezpečnosť – stačí si spomenúť na osud bosnianskej Srebrenice, kde sa odohralo masové vraždenie, na ktoré sa vojaci OSN mohli iba pozerať. Spojené štáty by preto chceli zachovať vojenský charakter misie, ale urobiť z nej medzinárodnú záležitosť. Potvrdil to šéf americkej armády generál Myers: AUDIO: „Čo sa týka medzinárodného aspektu, ten má do činenia s Iračanmi a ich vnímaním koaličných síl. To posledné, čo by sme chceli, je aby si mysleli, že je to misia Spojených štátov. Je to podstatne širšie, medzinárodné úsilie“. Do diskusií vstupujú aj samotní Iračania, ktorí ale nevedia, čo chcú. Medzi jednotlivými frakciami panujú spory a ich vodcovia nemusia byť zárukou demokratického vývoja. Dodnes sa nevie, kedy sa podarí usporiadať voľby, aj keď Irak už má svoju vládu a takzvanú vládnu radu. Práve od nich by chceli Američania počuť, ako si predstavujú budúcnosť. Podľa šéfa americkej diplomacie Colina Powella by to malo ovplyvniť aj pripravovanú rezolúciu OSN. AUDIO: „Za najlepší prístup sme považovali požiadať Iračanov, aby navrhli plán, ako by oni chceli vidieť vytvorenie inštitúcií a usporiadanie slobodných volieb“. Na budúci mesiac by sa mala v Madride konať konferencia o obnove Iraku. Okrem takzvaného pevného jadra by tam mali prísť aj zástupcovia štátov, firiem a bánk, ochotných dať do tejto krajiny peniaze. Pevné jadro tvoria, okrem Spojených štátov, aj Európska únia, Svetová banka, OSN a za Iračanov dočasná správa a vládna rada. V prípade, že sa nezlepší bezpečnosť, môže sa ľahko stať, že celá obnova zostane výlučne iba na tomto pevnom jadre. Po včerajšom stretnutí za zatvorenými dverami v Bruseli pred tým varovala Emma Udwinová, hovorkyňa európskeho komisára pre vonkajšie vzťahy Chrisa Pattena. AUDIO: „Bezpečnosť a primerane bezpečné prostredie je samozrejme dôležité pre tých, kto chcú na obnovu krajiny prispieť“. Zvýšenie bezpečnosti je teda kľúčom k úspechu. Tento týždeň sa otvoril poľský sektor, v ktorom sú aj slovenskí vojaci. Misia teda už teraz nadobúda širší medzinárodný charakter. Civilný správca Iraku Američan Paul Bremer ale tvrdí, že pre jej úspech je potrebné podstatne väčšie množstvo vojakov a na obnovu miliardy dolárov. Ako dodáva, tieto otázky takmer nemožno preceniť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...