|
|
| |
|
Dnes je sobota, 11. október 2008 |

|
|

|
10. september 2003
|
Uchádzačov o britské občianstvo čaká jazykový a kultúrny test
|
Jan Jun, Anna Rausová
|
V nasledujúcom príspevku budeme hovoriť o jazykových a kultúrnych testoch, ktoré by mali podstúpiť žiadatelia o občianstvo vo Veľkej Británii. Návrh je súčasťou novej prisťahovaleckej a azylovej politiky Londýna. Podrobnosti zisťoval korešpondent Slobodnej Európy v Londýne Jan Jun, spracovala ich Anna Rausová.
Žiadatelia o britské občianstvo by mali ovládať základy angličtiny, ale dokonca aj gaelčiny, jazyka Gaelov, príslušníkov keltskej jazykovej skupiny v Škótsku a v Írsku, takisto waleského jazyka. Mali by byť oboznámení s britskou históriou po roku 1945, fungovaním parlamentu, s volebným systémom, úlohou monarchie,atď. Návrh nezávislej vládnej komisie, ktorá ho postúpila ministerstvu vnútra, požaduje aj základné znalosti etikety - spoločenského chovania, princípov rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami. Myslí sa aj na celkom praktické veci, ako sú vedomosti o službách v domácnosti, týkajúcich sa elektriny, vody a plynu.
Čo vedie úrady k týmto požiadavkam na nádejných britských občanov? Minister vnútra David Blunkett uvádza, že „noví Briti“ by mali byť aktívnými občanmi. Znamená to, že by mali byť schopní komunikovať v spoločnosti a pomohlo by im to pri voľbách. Ďalším dôvodom je čo najväčšie začlenenie sa do spoločnosti, ktoré nie je bezvýznamné pri zápase s predsudkami voči prisťahovalcom. Tieto príčiny uvádza aj Mark Littlewood , hovorca Národnej rady pre občianske slobody:
AUDIO:
„K celému radu otázok máme výhrady, ale v princípe môže návrh pomôcť pri integrácii do britskej spoločnosti, čo znamená, že môžu lepšie zúročiť životné príležitosti“.
Žiadatelia o občianstvo budú môcť absolvovať potrebné kurzy a školenia zadarmo. Kvalifikujú sa na ne osoby bez záznamu v trestnom registri, žijúce vo Veľkej Británii 5 rokov. Pokiaľ je osoba vydatá za britského občana, sú potrebné na občianstvo iba tri roky. Test nebude natoľko obtiažny, aby ho uchádzači nezvádli, hovorí Littlewood:
AUDIO:
„Najdôležitejšie nie je to, aby museli podstúpiť ťažký test, v ktorom by dokazovali vedomosti, ale aby sa zlepšili v angličtine, čo by im pomohlo zamestnať sa. Vedomosti o Veľkej Británii im pomôžu v každodennom živote.“
Testy sú však aj pod paľbou kritiky. Jedným z argumentov je to, aby sa nestal akýmsi testom, či je uchádzač o občianstvo dostatočne „britský“.
Skúška by sa však zišla aj mnohým mladým Britom, hovorí Littlewood, narážajúc na všeobecne slabé vedomosti mladých ľudí o britskej spoločnosti a politike:
AUDIO:
„Chcel by som, aby vláda tento test rozšírila na väčší počet ľudí. Iba jeden z piatich absolventov škôl vo Veľkej Británii vie riadne písať a čítať. To je vysoký počet z 50-miliónovej populácie, ktorý nevie, ako tu funguje politický a demokratický proces. Navrhujem aby tieto testy boli pre viac ľudí, bol by to veľký krok vpred“.
Minulý rok počet uchádzačov o občianstvo vo Veľkej Británii rekordne stúpol – o 33 percent, na vyše 120 000 žiadostí. Vyše tri švrtiny z nich pochádzali z Ázie a z Afriky. Vo Veľkej Británii tak oficiálne žije takmer 5 miliónov ľudí, ktorí sa narodili mimo britských ostrovov. Z toho vyše tri milióny sú z Afriky a z Ázie, zostatok zo starého kontinentu.
Návrh o jazykových a kultúrnych testoch pre uchádzačov o občianstvo zatiaľ nebol oficiálne prijatý. Očakáva sa však, že ministerstvo vnútra ho po pripomienkach a zmenách prijme.
Jan Jun a Anna Rausová, SE
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|