Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       18. september 2003 Potrvá obnova irackej suverenity jeden mesiac alebo dva roky? Jeffrey Donovan, Peter Gabaľ Cez víkend sa v Berlíne uskutoční schôdzka predstaviteľov Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie, venovaná Iraku a menovite obnoveniu jeho suverenity. Názory Paríža a Berlína sú stále na hony vzdialené predstavám Washingtonu. Stretnutie sa preto pokúsi nájsť most, ktorý by túto priepasť prekonal. Obnovenie suverenity Iraku je komplexný proces, ktorý nemožno uponáhľať, ak sa má stať prvým demokratickým štátom v arabskom svete. Tak sa dá stručne charakterizovať postoj Spojených štátov k návratu moci v Iraku do jeho vlastných rúk. Dĺžku prechodného obdobia, po ktoré zostane Irak okupovanou, nesuverénnou krajinou, pritom Washington odhaduje možno až na dva roky. Zároveň sa snaží presadiť v Bezpečnostnej rade OSN rezolúciu, ktorá by formálne schválila vedúcu úlohu Spojených štátov pri obnove Iraku. Francúzsko a Nemecko, ktoré americkým postojom na pôde Bezpečnostnej rady oponovali už čo sa týka zásahu v Iraku, však žiadajú oveľa rýchlejšie obnovenie jeho suverenity a radi by rátali onen čas bezmála na pár týždňov. Francúzsko doslova hovorí o priebehu jediného mesiaca. Bývalá vysoká úradníčka Pentagonu Michel Flournoyová dnes pôsobí vo washingtonskom Centre pre strategické a medzinárodné štúdie. K americkej predstave dlhých mesiacov, možno až dvoch rokov, hovorí: AUDIO: "Bushova administratíva navrhla plán, podľa ktorého by mali Iračania, teda najmä vládna rada, definovať vlastný časový plán politickej premeny. A ten by mal zahŕňať kľúčové body, ako predloženie návrhu ústavy, ustanovenie prechodnej vlády, a napokon konanie volieb, po ktorých by bola moc formálne odovzdaná už riadne zvolenej vláde." Sú však na tieto procesy nutné celé dva roky? To bude jedna z kľúčových otázok víkendovej berlínskej schôdzky lídrov Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie. David Phillips, ktorý pôsobil na americkom ministerstve zahraničných vecí ako expert na Blízky východ, je posledný rok členom prestížnej americkej Rady pre zahraničné vzťahy. V otázke odhadov potrebného času je však opatrný, pretože to, čo by podľa neho mali zvládnuť Spojené štáty v Iraku, tak trochu pripomína predstavu behu po napnutom lane: AUDIO: "Bude to chcieť čas. Myslím si, že jeden rok je optimistická vyhliadka. Bude dôležité postupovať premyslene a rozvážne, a zároveň tak rýchlo, ako je len možné." Zdĺhavým procesom bude už príprava a prijímanie ústavy. Podľa Phillipsa je ale dôležité, aby išlo o legitímny proces, a to si bude žiadať zahrnúť miestnych či regionálnych predstaviteľov z celého Iraku, či už ich priamou účasťou v ústavnej komisii alebo prostredníctvom konzultácií s nimi. Po celonárodnej diskusii, návrhoch a úpravách textu ústavy príde rovnako zdĺhavý proces schvaľovania jednotlivými predstaviteľmi a zložkami irackej spoločnosti. Michel Flournoyová pripomína zložitosť situácie, v ktorej sa nachádza Washington. Na jednej strane totiž bude držať ochrannú ruku nad priebehom spomínaných procesov, na strane druhej si podľa nej Spojené štáty uvedomujú, že musia ponechať rozhodovanie na Iračanoch samotných. Týka sa to potom tak časového plánu, ako aj obsahu ústavy a formy vlády. V konečnom dôsledku preto Spojené štáty majú jasno najmä v tom, čo celkom iste nechcú: AUDIO: "Nechcú systém, ktorý umožní radikálnym silám dostať sa k moci. Nechcú systém, ktorý by nezaručoval práva menšín. Nechcú náboženský štát. Chcú sekulárny štát. Takže si myslím, že majú jasnú predstavu, čo by bolo zlým výsledkom. A pravdepodobne majú istú predstavu o kľúčových princípoch, pokiaľ ide o ochranu práv menšín, slobodné a spravodlivé voľby a tak ďalej." Phillips i Flournoyová zhodne konštatujú, že veľkú úlohu zohrajú postoje medzinárodného spoločenstva, osobitne Organizácie spojených národov. Jej generálny tajomník Kofi Annan v pondelok potvrdil, že OSN by mala Iraku čo ponúknuť, aj keď si vedúcu úlohu v procese jeho obnovy ponechajú Spojené štáty: AUDIO: "Nadobudli sme veľmi dobré skúsenosti pri podpore politických procesov, pri pomoci krajinám v ťažkostiach so znovu-ustanovovaním demokraticky zvolenej vlády, pri pomoci s návrhmi ústav, vykonali sme celý rad aktivít, ktoré by sme boli schopní urobiť, ale nechystáme sa prevziať vládu nad Irakom." Podľa Davida Phillipsa z americkej Rady pre zahraničné vzťahy si všetky zúčastnené strany želajú čo najrýchlejší postup v Iraku, vrátane obnovy jeho suverenity. Podľa neho tak najoptimistickejší scenár môže hovoriť o necelom roku, rovnako dobre však môže trvať Američanmi odhadované dva roky. Za najpodstatnejšiu Phillips považuje bezpečnostnú situáciu. A časté útoky na amerických vojakov, či dokonca zvýšenie ich frekvencie, by podľa neho mohli predĺžiť priebeh politických premien. Reakcie Paríža pred berlínskou schôdzkou naznačujú, že Francúzsko chápe možné komplikácie na ceste k obnoveniu plnej suverenity Iraku. Či sa však lídri dohodnú na nejakých časových limitoch, ukáže až víkend.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...