Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       25. september 2003 Mení sa postoj Nemecka k Francúzsku cez vztah k USA? Ivan Štulajter Americký prezident George Bush pred niekoľkými mesiacmi pred vojnou v Iraku varoval, že ak si OSN neosvojí americký pohľad na hrozbu Husajnovho režimu riskuje, že sa stane bezvýznamnou organizáciou. OSN súhlas s inváziou nedala, zato Bush sa tento týždeň vrátil pred Valné zhromaždenie OSN s výzvou: Audio: „Teraz iracký národ potrebuje a zaslúži si našu pomoc a všetky národy dobrej vôle by mali vystúpiť a poskytnúť mu svoju podporu.“ Podľa pozorovateľov za snahou Washingtonu vtiahnuť do povojnovej obnovy Iraku medzinárodné spoločenstvo prostredníctvom novej rezolúcie OSN treba vidieť narastajúce obete spomedzi amerických vojakov a obrovské finančné náklady. Americká verejnosť nespokojnosť s irackou záležitosťou dáva najavo poklesom dôvery voči svojmu republikánskemu prezidentovi. Sprvu mizivé šance demokratických kandidátov na víťazstvo v budúcoročných prezidentských voľbách sa podľa prieskumov zlepšujú. Možno teda konštatovať, že prezident Bush má ohľadom Iraku ťažkosti, ktoré zvyšuje fakt, že sa v okupovanej krajine doteraz nenašli zbrane hromadného ničenia, čím je spochybnená legitimita samotného vojenského zásahu. Najsilnejší európski odporcovia vojny – Nemecko, a Francúzsko – Bushovu tieseň využili každý iným spôsobom. Po včerajšej schôdzke s americkým prezidentom nemecký kancelár Gerhard Schröder vyhlásil: Audio: „Hovorili sme o Iraku a zhodli sme sa, že rozdiely, ktoré boli, sú za nami. Obaja sme presvedčení, že by sme sa mali pozerať dopredu. Chcem zreteľne povedať, že Nemecko má silný záujem, aby sa v Iraku presadila demokracia a stabilita.“ Jeden z washingtonských expertov Nile Gardiner schôdzku Bush-Schröder v rozhovore s našim korešpondentom Jeffrey Donovanom označil za úspešnú: Audio: „Stretnutie medzi prezidentom Bushom a Gerhardom Schröderom bolo veľmi úspešné vo všetkých stránkach. Verím, že ohľadom Iraku Nemci demonštrovali ochotu kooperovať. Verím, že podporia novú rezolúciu OSN, že síce nevyšlú vojakov do Iraku, ale nebudú sa stavať do cesty americkým snahám v krajine.“ Už pred odletom Schrödera do Spojených štátov si pozorovatelia všimli jeho zmierlivú rétoriku. Ďalší z expertov, bývalý vysoký predstaviteľ poľskej exekutívy Radek Sikorski k tomu dodáva: Audio: „Podľa mňa sa Nemecko nikdy nechcelo ocitnúť na módnej vlne protivojnových postojov spolu s Francúzskom. Myslím si, že je to dôsledok faktu, že nemecký kancelár nebol pozvaný do Bieleho domu. Ak hovoríme s pánom Putinom, ktorý vedie genocídnu vojnu proti Čečensku, ak hovoríme s kráľmi zo strednej Ázie a Blízkeho východu, potom by sme mali diskutovať aj s najväčšou demokraciou v Európe.“ Sikorski k v tejto súvislosti poznamenáva, že zatiaľ čo čas, ktorý tento týždeň Bush strávil so Schröderom a Chiracom v New Yorku sa počíta v minútach, ruskému prezidentovi Putinovi venuje piatok a sobotu a pozýva ho do sídla v Camp Davide. Na rozdiel od Schrödera francúzsky prezident Jacques Chirac rovnako ako generálny tajomník OSN Kofi Annan kritizoval americký jednostranný prístup k zahraničnopolitickým problémom: Audio: „V otvorenom svete nikto nemôže byť izolovaný, nikto nemôže konať samostatne v mene všetkých a nikto nemôže súhlasiť s anarchiou bezprávnej spoločnosti. Nie je žiadna alternatíva k OSN.“ Dodajme, že napriek Bushovej bezpečnostnej doktríne, ktorá počíta aj s preventívnymi vojenskými údermi, rovnako k preventívnym vojenským útokom a bez mandátu OSN došlo aj za prezidentovania Billa Clintona. Spomeňme údery na základne al-Káidy v Afganistane, na továreň v Sudáne či dokonca letecký útok na Irak v roku 1998. Vtedy sa však hlasitosť medzinárodnej kritiky blížila k nule decibelov. Možno pre iný štýl Clintonovej diplomacie. Na druhej strane francúzska pozícia, požadujúca čo najrýchlejšie a len akési symbolické odovzdanie moci Iračanom, je nejasná a teda málo realistická. Viac ako rýchlosť odovzdania moci je predsa dôležitejšie, aby sa moc v Iraku neocitla opäť v rukách ľudí, nebezpečných pre samotných Iračanov a tiež pre blízkych susedov Iraku a, samozrejme, pre Západ, Francúzsko s jeho početnou moslimskou menšinou nevynímajúc. Podľa experta Nilea Gardinera: Audio: „Francúzsko už dlhšie nie je vnímané ako spojenec Spojených štátov. Je vnímané ako problémový štát, ktorý robí obštrukcie takmer pri každom zahraničnopolitickom kroku Spojených štátov. Existuje len málo platforiem spolupráce – napríklad boj s al-Káidou, ale na 9 z 10-tich kľúčových zahraničnopolitických otázok majú Washington a Paríž zásadne odlišný pohľad.“ A opäť expert Radek Sikorski: Audio: „Francúzsko má strategický plán využiť všetky prostriedky, aby obmedzilo Ameriku ako hypermocnosť, znížilo jej veľkosť, znechutilo ju a dostalo jej nezávislé konanie pod medzinárodnú kontrolu. Amerika sa tomu vzpiera, a to nevyhnutné vedie k treniciam.“ Prezident Chirac vyhlásil, že napriek ochote Nemecka pomôcť Američanom v Iraku, Berlín a Paríž majú stále k irackej otázke rovnaký prístup. Či tomu tak naozaj je, sa však ešte len ukáže. Takže špekulácie o možných dopadoch nemecko-francúzskych nezhôd na Európsku úniu sú predčasné. Jasnejšie je azda v tom, že Nemecko oproti Francúzsku má väčší zmysel pre realitu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...