|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
2. október 2003
|
Reštitučné nároky bývalého kráľa a premiéra Bulharska sú spochybňované
|
Júlia Gešaková, Gabriel Sedlák
|
Potomok jednej z českých šľachtických rodín, František Oldřich Kinský, sa dnes osobne dostavil na súdne pojednávanie, týkajúce sa jedného z jeho majetkových nárokov. Tie hýbu českou spoločnosťou už niekoľko mesiacov. V Bulharsku sa v súčasnosti diskutuje o reštitučných nárokoch bývalého kráľa. Prípad je o to pikantnejší, že bývalý kráľ je v súčasnosti predsedom vlády.
Predstavte si, že by si dnes niekto začal robiť nároky na vlastníctvo Gerlachovského štítu. Niečo podobného sa stalo v Bulharsku. Najvyšší vrch krajiny, Musalu, zahrnul bývalý kráľ Simeon Saskoburgotský, medzi rozsiahle pozemky, ktoré považuje za svoje vlastníctvo.
Bulharsko napokon svojmu súčasnému predsedovi vlády Saskoburgotskému takmer trojtisícový štít nevrátilo, dostal ale späť viacero bývalých palácov, ako aj rozsiahlych pozemkov, hospodárstiev a lesov. Výmenou za Musalu, ktorá je dnes súčasťou štátnej prírodnej rezervácie, mal údajne premiér dostať iné pozemky.
Oficiálny zoznam majetku, na ktorý si bývalý kráľ a dnešný legitímny vládca Bulharska robí nárok, neexistuje. Médiá však odhadujú, že ich celková hodnota môže dosahovať hranice štvrť miliardy dolárov.
Sám Simeon, ktorý je pomerne málovravný, diskusie na túto tému odmieta a cíti sa byť obeťou kampane. V jednej z jeho zriedkavých reakcií potvrdil, že si robí nároky na bývalé majetky jeho rodiny.
Simeon Saskoburgotský opustil Bulharsko ako dieťa v roku 1946. Po desaťročiach v exile vyhral predvlani vo svojej rodnej vlasti parlamentné voľby a stal sa premiérom. Jeho nástup k moci bol prirodzene sprevádzaný sľubmi na zlepšenie veľmi nízkeho životného štandardu Bulharov a vykorenenie všadeprítomnej korupcie. Po dvoch rokoch majú mnohí Bulhari pocit, že sľuby zostali sľubmi a klesajúcej popularite premiéra určite nepomáhajú informácie o jeho reštitučných nárokoch, skôr naopak.
Novinárka Mirela Veselinová napísala o majetkových nárokoch bývalého kráľa sériu článkov pre denník Trud. Ako uviedla, ide o dosť spletitý prípad, ale je možné ho zúžiť na dva hlavné problémy.
Prvou otázkou je, či sú Saskoburgotský a jeho sestra, žijúca v Spojených štátoch, naozaj vlastníkmi majetkov, ku ktorým sa hlásia. A tou druhou, pokračuje novinárka Veselinová, je otázka, či sa reštitúcie uskutočnili podľa platných bulharských zákonov.
AUDIO: „Otázkou je, či všetky majetky, ktoré sa teraz vracajú bývalej kráľovskej rodine, Simeonovi a Marii-Luise ako dedičom kráľa Borisa III., boli súkromným vlastníctvom kráľovskej rodiny, alebo patrili štátu a ten im to nejakým spôsobom dal do užívania. Inými slovami či ide o matetky koruny a nie osobné vlastníctvo kráľa.“
Niektorí experti tvrdia, že vracanie majetkov bývalému kráľovi je protizákonné, keďže zákon, ktorým by ich bolo možné zdôvodniť, neexistuje. Bývalý monarcha dostal majetky na základe rozhodnutia ústavného súdu z roku 1998. Súd označil komunistické znárodňovanie za neústavné, no zároveň vyhlásil, že nemá moc ho anulovať.
Takto to vidí profesor majetkového práva Aleksandar Džerov, ktorý je jedným z autorov reštitučného zákona z roku 1992.
AUDIO: „V rokoch 1947 a 1948 existoval špeciálny zákon, podľa ktorého boli skonfiškované nehnuteľnosti kráľa Ferdinanda, kráľa Borisa III. a ich dedičov. Tento zákon nie je medzi zákonmi, ktorých platnosť bola zrušená reštitučným zákonom z roku 1992. Znamená to, že majetky skonfiškované podľa zákona z roku 1947 nemôžu byť vrátené dedičom kráľa Borisa. Vracanie majetkov Simeonovi Saskoburgotského a jeho sestre je v rozpore so zákonmi.“
V roku 1992, keď bol v Bulharsku prijatý reštitučný zákon, vládla v Sofii stredopravicová vláda. A bývalý kráľ, v tom čase ešte žijúci v exile, bol v tom čase vnímaný ako prirodzený spojenec protikomunistického vládneho Zväzu demokratických síl. Vzniká teda otázka, či súčasný reštitučný hlavolam nemôže byť dôsledkom nedbalosti pri tvorbe vtedajších zákonov. Profesor Džerov takéto vysvetlenie pripúšťa.
AUDIO: „Ani ja ani moji kolegovia sme nevedeli, že existoval zákon, ktorým bol znárodnený majetok bývalého kráľa. Nemohli sme vedieť koľko zákonov v tých rokoch vzniklo. Komunistickí vládcovia v tých časoch boli veľmi plodní – napríklad konfiškácie, znárodňovanie z číro politických dôvodov boli uskutočňované podľa asi dvadsiatich zákonov.“
Všetky tieto právne aspekty majú nepochybne politický podtext. Oponenti predsedu vlády chcú, aby vznikla parlamentná vyšetrovacia komisia.
Simeon Saskoburgotský ako bývalý panovník hlásiaci sa k rodinnému majetku nie je v postkomunistickej Európe výnimkou. Prípad je unikátny iba tým, že reštituentom je úradujúci premiér. Oveľa menej pozornosti pútajú napríklad dediči srbskej Karadžordževičovskej dynastie, ktorí žiadajú vrátenie niektorých bývalých majetkov v Čiernej Hore.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|