Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       4. október 2003 Ako interpretovať štatistiky o nezamestnanosti Ján Šalgovič Na budúci štvrtok uverejní Spolkový pracovný úrad oficiálne štatistické údaje o výške nezamestnanosti v Nemecku za mesiac september. V posledných dňoch však už kolovali novinami neoficálne informácie o počte ľudí bez práce – išlo o články s príslušným idelogickým koloritom. „Verím iba tej štatistike, ktorú som sám sfalšoval“, vyhlásil raz údajne britský premiér Winston Churchill. Žurnalisti na všetkých piatich kontinentoch si berú tento legendárny výrok nezriedka k srdcu – najmä keď majú možnosť interpretovať nesfalšované štatistické údaje a posunúť ich význam želaným smerom. Tento týždeň mohli pozorní čitatelia zažiť vypuklý príklad – nemecké denníky priniesli prvé predbežné výpočty štatistík Spolkového pracovného úradu o vývine nezamestnanosti za mesiac september. Teraz konkrétne. Mníchovský denník Abendzeitung písal o „menej nezamestnaných v septembri“. Noviny Bild-Zeitung zase o „najvyššej septembrovej nezamestnanosti za posledných šesť rokov“. Obe publikácie mali pritom pravdu, -- no, povedzme radšej: svoju politicky orientovanú pravdu. Denník Abendzeitung sa politicky prikláňa k vládnej ľavicovej koalícii. V správe zdôrazňuje prognózovaný pokles septembrovej nezamestnanosti oproti augustu. A aby vyvolal zdanie objektívnosti, uvádza informáciu, že pred rokom bolo menej ľudí bez práce. Správa je však optimistická, hovorí sa v nej dokonca o „sezónnom oživení“ na pracovnom trhu. Noviny Bild-Zeitung sú známe viac ako kritickým postojom k sociálnym demokratom a Zeleným a príklonom k opozičným stranám, ku Kresťansko-demokratickej a Kresťansko-sociálnej únii. V článku o septembrovej nezamestnanosti vyzdvihuje Bild-Zeitung iný štatistický aspekt tohto problémového okruhu: A síce skutočnosť, že tohtoročná septembrová nezamestnanosť bude najvyššia za posledných šesť rokov. Medzi riadkami – bude horšia ako vo finálnej fáze vlády pravého stredu pod taktovkou kresťanského demokrata Helmuta Kohla. Novinári sa teda činili. Nikto im nemôže nič vyčítať: Do správy vtesnali všetky podstatné údaje, skoro všetky. Len vypichli tie, ktoré sa im hodili do ideologického krámu; straníckym sitom preosiali a zasunuli do úzadia (alebo sčasti za novinovú oponu) informácie, búrajúce ich svetonázorové kulisy. Aj takto sa dá robiť jednoduché spravodajstvo o jednoduchých štatistických údajoch. My už len na koniec dodajme, že nielen v Nemecku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...