Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       6. október 2003 Ústava EÚ – začiatok medzivládnej konferencie bol iba zahrievacím kolom Gabriel Sedlák Európsky konvent ukončil na jar prácu na návrhu ústavy Európskej únie. Tá sa v sobotu v Ríme stala predmetom rokovania medzivládnej konferencie, pričom jej konečné znenie by malo byť známe najneskôr do júnových volieb do Európskeho parlamentu. AUDIO: „Nemyslím, že preháňam, keď hovorím, že sme sa tu dnes zišli na vskutku historickom stretnutí,“ povedal na úvod medzivládnej konferencie Európskej únie predseda vlády hostiteľského Talianska Silvio Berlusconi. Vskutku historické bolo toto stretnutie predovšetkým pre reprezentantov desiatich krajín, ktoré na jar budúceho roka rozšíria európsku pätnástku na dvadsaťpäťku. Po prvýkrát totiž sedeli za spoločným rokovacím stolom s „mazákmi“ únie ako rovní s rovnými. Avšak skôr ako minulá sobota sa do histórie zapíše deň, kedy sa lídrom únie podarí dohodnúť na konečnom znení spoločnej ústavy, ktorá má sprehľadniť fungovanie únie a priblížiť ju jej obyvateľom. Začiatok rokovania 25 európskych vlád nielenže potvrdil, že navrhovaná podoba základného dokumentu únie zrejme nebude konečná, ale aj ukázal, že dospieť ku konečnej dohode nebude vôbec jednoduché. Po sobote už nie je také isté, že konferencia bude úspešne ukončená ešte počas talianskeho predsedníctva do konca roka. Jasno by malo byť najneskôr do júna, kedy sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu. Na nich sa už ako občania členských krajín zúčastnia aj obyvatelia vstupujúcej desiatky, medzi nimi Slováci. Jedným z dôvodov nesúhlasu hlavne menších krajín únie s návrhom je zloženie Európskej komisie. Tá má mať od roku 2009 iba pätnásť plnoprávnych členov, hoci úniu bude tvoriť 25 krajín. Asi polovica z nich je za princíp jedna krajina – jeden komisár s hlasovacím právom. Akýsi strach z prevalcovania väčšími partnermi sa skrýva za snahou zachovať pravidlo jednomyseľnosti pri rozhodovaní o presune zvrchovanosti z národnej na nadnárodnú úroveň. A napokon je tu otázka väčšinového hlasovania: podľa návrhu sa majú rozhodnutia prijímať prostou väčšinou štátov, v ktorých musia žiť tri pätiny obyvateľov. Alternatívny návrh žiada trojpätinovú hranicu pre platné rozhodnutie nielen pre počet obyvateľov, ale aj počet hlasujúcich štátov. Inými slovami, aby 13 väčších členských štátov nemohlo prehlasovať 12 menších. Veľké krajiny únie naopak bránia výsledok práce konventu a do prepisovania textu sa im veľmi nechce. Takto to sformuloval nemecký kancelár Gerhard Schoeder. AUDIO: „Keď sa znovu otvorí to, čo Európsky konvent vypracoval, nie je jasné, či sa podarí dať celý balík opäť dohromady včas.“ Zdá sa, že ešte tvrdším orieškom než snaha o spomínané úpravy bude neochota Španielska a Poľska vzdať sa systému hlasovania, dohodnutého v roku 2000 v Nice, ktorý im prisudzoval oveľa silnejší hlas než by im vzhľadom na počet obyvateľov mal prislúchať a staval ich na roveň najväčším krajinám ako sú Nemecko a Británia. Neústupnosť Španielov a Poliakov vyvolala rovnako dôrazné reakcie Nemcov a Francúzov. Tí dokonca naznačili, že Madrid a Varšava by si to mohli odskákať pri zostavovaní rozpočtu na obdobie po roku 2006. Nemci patria medzi najväčších prispievateľov do rozpočtu, naopak Španieli a Poliaci sú na podporu regionálnych fondov odkázaní. Napriek tomu, že navrhovaná ústava nie je ľahkým čítaním, experti tvrdia, že je to jednoduchší a prehľadnejší dokument ako všetky doterajšie zmluvy, na ktorých je postavené súžitie členských krajín únie. Zjavne si to myslí aj predseda Európskeho parlamentu Pat Cox. AUDIO: „Tento proces nám ponúkne v rámci ústavnej zmluvy šancu na ukončenie nekonečného fušovania do európskych inštitúcií a nakreslí definitívne hrubú čiaru pod nekonečné inštitucionálne sebaskúmanie.“ Zdá sa, že nuda najbližším summitom Európskej únie nehrozí a to isté platí pre celú na rozšírenie sa pripravujúcu úniu. Napriek všetkému sa ale zdá, že súčasné udalosti v kuchyni Európskej únie nie sú až také odstrašujúce ako by sa na prvý pohľad zdalo. Nórsky premiér Bondevik pripustil, že aj jeho krajina by sa napokon mohla akosi čiastočne k únii pripojiť. V rozširujúcej sa únii podľa neho nemusí byť integrácia až taká hlboká, ako sa toho mnohí Nóri obávajú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...