Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       9. október 2003 Opatrný optimizmus nad vývojom v Bosne a Hercegovine Robert McMahon, Peter Gabaľ Do Bosny a Hercegoviny – ako sa zdá – sa po rokoch bezprávia vracia vláda zákona. Tvrdí to aspoň vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v tejto balkánskej krajine Paddy Ashdown. Jeho výroky na pôde OSN zaznamenal náš korešpondent Robert McMahon, pre slovenské vysielanie Slobodnej Európy tému spracoval Peter Gabaľ. V Bezpečnostnej rade OSN včera vystúpil vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu Paddy Ashdown s opatrne optimistickým vyhlásením, že do krajiny sa pomaly vracia rozum a zákon, a to v podobe začínajúcej sa spolupráce predstaviteľov všetkých troch kľúčových etník: AUDIO: "Objavujú sa signály že bosnianske mocenské orgány sa začínajú posúvať za hranice starej, neplodnej konfrontačnej politiky obdobia bezprostredne po konflikte, a to smerom k racionálnej, pragmatickejšej politike, zameranej na otázky ´chleba každodenného´ pre ich voličov a obyvateľov." Ako príklady Ashdown uviedol ustanovenie celoštátneho systému správy daní, jednotnej kontroly ozbrojených síl a zjednocovanie rozdeleného mesta Mostar. Ďalej vysoký predstaviteľ ocenil bosnianske orgány za vytváranie podmienok nutných pre fungovanie slobodného trhového hospodárstva a za pokrok v budovaní nezávislého súdnictva. Tu treba pripomenúť, že územne i správne je Bosna a Hercegovina zložitým organizmom. Tvoria ju dve časti, z ktorých jedna je sama o sebe federáciou. Presnejšie ide o Republiku srbskú v Bosne a Federáciu Chorvátov a Moslimov. Toto usporiadanie vyplynulo z dohôd, podpísaných prezidentmi Srbska, Chorvátska a Bosny pred ôsmimi rokmi. Mierová dohoda z amerického Daytonu, doplnená o mesiac v Paríži, priniesla Bosne a Hercegovine mier, vytýčila jej vonkajšie i vnútorné hranice, dala jej ústavu, a umožnila medzinárodnému spoločenstvu dohľad nad dodržiavaním zmlúv a fungovaním štátu. Vo chvíli krvavého konfliktu bola daytonská zmluva pokrokom, ako však podotkol Paddy Ashdown, v istom zmysle bola i väzením, v ktorom boli zúčastnené strany nútené k plneniu istých úloh a povinností. Podľa jeho slov sa však zdá, že prevýchova sa darí a spoločnosť smeruje k väčšej miere slobody: AUDIO: "Dayton sa začína na rozdiel od minulosti používať nie ako prekážka reforiem, ale ako niečo, čo ich umožňuje. Začali sme korigovať daytonskú dohodu v jej vlastnom rámci. V pravom slova zmysle sa ústava krajiny začína stávať majetkom jej ľudu a nie medzinárodného spoločenstva." Paddy Ashdown ale nepopiera, že jeho slová treba brať ako prejav opatrného optimizmu, pretože štátne orgány v Bosne a Hercegovine naďalej zostávajú pomerne slabé a kriminálnym štruktúram sa ešte stále darí uchovávať si veľkú moc. Najväčším znamením toho je fakt, že sa stále nepodarilo zadržať bývalého vodcu bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča, obvineného z vojnových zločinov. AUDIO: "Vieme, že mier nemožno označiť za dostatočne zakotvený, pokiaľ páchatelia týchto nevýslovných zločinov nebudú konečne postavení pred spravodlivosť," vyhlásil Ashdown a vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo vybudovať a vybaviť nový tribunál pre vojnové zločiny, ktorý by mal v Bosne vzniknúť do konca tohto desaťročia. Nemecký veľvyslanec pri OSN Günter Pleuger pri tej príležitosti potvrdil, že jeho krajina ponúka tribunálu finančnú podporu a zdôraznil, aké dôležité pre suverenitu Bosny a Hercegoviny je, aby potrestala vojnové zločiny vo vlastnej réžii: AUDIO: "Bosna a Hercegovina by teraz mala byť - s medzinárodnou pomocou - schopná priviesť vojnových zločincov pred tvár spravodlivosti, stelesnenej jej vlastnými súdmi. Prevzatie tejto zodpovednosti je dôležitým indikátorom jej politickej vôle spravovať svoje vnútorné záležitosti." Zástupca amerického veľvyslanca pri OSN James Cunningham však zdôraznil zodpovednosť vodcov bosnianskych Srbov za viaznuce reformy a neschopnosť prenasledovať vojnových zločincov a varoval ich pred možnými dôsledkami: AUDIO: "Investori nebudú obchodovať tam, kde sa nedodržiava právo, pretože stále široká kriminálna sieť ľudí okolo Karadžiča naďalej vykráda zdroje, ktoré potrebujú vládne úrady na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a vzdelanie."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...