Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       10. október 2003 Ústava EÚ: Predstavitelia Visegrádskej štvorky zastávajú spoločný postoj Jaroslav Rozsíval Včera a dnes rokovali v Prahe predstavitelia parlamentov krajín Visegrádskej štvorky – a to predovšetkým o otázkach, súvisiacich s blížiacim sa rozšírením EÚ a prijatím európskej ústavnej zmluvy. Reportáž Jaroslava Rozsívala sa začína hodnotením dvojdňového rokovania jeho predsedníčkou, poslankyňou poľského Sejmu Genoféwou Grabowskou: Audio: „Pre mňa je najdôležitejšie to, že v spoločnom vyhlásení sa nám podarilo dohodnúť sa na zásade konsenzu, aj keď sme vychádzali z rôznych pozícií, podarilo sa nám v rámci Visegrádskej skupiny porozumieť si a vytvoriť dokument, ktorý je pokračovaním plného porozumenia našich premiérov.“ To sú slová predsedníčky výboru pre zahraničné veci a európsku integráciu poľského Sejmu Genoféwy Grabowskej. Skôr ako prejdeme k výsledkom samotného rokovania dodajme, že stretnutie predsedov parlamentných výborov pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť a európsku integráciu Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prebiehalo už s určitou rutinou: krajiny Videgrádskej štvorky, zdá sa, našli k sebe spoločnú cestu nielen v prípade formulovania postoja k pripravovanej ústave EÚ, ale aj v rôznych iných oblastiach, napríklad pri budovaní spoločných kultúrnych či vzdelávacích projektov. Táto niekoľkoročná skúsenosť sa im totiž môže vrátiť aj v blízkej budúcnosti, teda po vstupe do EÚ – pokiaľ samozrejme tradícia takýchto stretnutí bude pokračovať aj po vyriešení otázky európskej ústavy. Predseda zahraničného výboru NR Ján Figeľ k tomu dodal: Audio: „Som rád, že Visegrádska spolupráca po 12 rokoch ani nekončí, ani nie je spochybňovaná, skôr naopak, prechádza do novej fázy a ratifikačný proces aj pri rozšírení EU a Severoatlantickej aliancie pokračuje ...táto spolupráca nie je inštituovaná a napriek tomu prináša ovocie, čo je dobrý výsledok a zároveň perspektíva do ďalších rokov, pretože agendy medzi nami nebude menej, ale oveľa viac. ...sme presvedčení, že práve takýto prístup a účasť nielen vládnej, ale aj parlamentnej úrovne a občianskych spoločností, zastúpených na rôznych úrovniach, môže vytvárať z Visegrádskeho priestoru veľmi dôležitý priestor európskej spolupráce.“ Delegáti parlamentných výborov sa predovšetkým zhodli na tom, že v návrhu európskej ústavy, predloženej na schválenie Európskym Konventom, je potrebné uskutočniť niektoré zmeny: 1. Navrhovaný systém rotujúceho predsedníctva jednotlivých formácií rady ministrov si vyžaduje upresnenie – pri zachovaní princípu rovnosti členských štátov. 2. Každý štát by mal byť zastúpený v Európskej komisii vlastným komisárom s hlasovacím právom. 3. Je potrebné zmeniť spôsob vypočítania kvalifikovanej väčšiny v únii. 4. Je potrebné zmeniť prechod od jednomyseľného hlasovania na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. 5. Nie je potrebné vytvárať mechanizmy úzkej spolupráce v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Táto zhoda štyroch z 10-ich kandidátskych krajín je o to cennejšia, keď si uvedomíme ich ekonomickú silu v budúcej rozšírenie únii. Pozoruhodné je napríklad zhodné stanovisko v prípade snahy niektorých západoeurópskych štátov o vytvorenie akejsi samostatnej európskej bezpečnostnej aliancie: Členstvo v NATO je pre kandidátsku štvorku dostatočnou zárukou bezpečnosti. K otázke ratifikácie spoločnej európskej ústavy zaujali však delegácie individuálne postoje, súvisiace predovšetkým s rozdielnou legislatívou i postojmi verejnosti. Predsedníčka rokovania pani Grabowska definovala stanovisko poľskej delegácie takto: Audio: „Zastávame názor, že hovoriť o procedúre potvrdenia zmluvy treba vtedy, keď je známy jej text a pokiaľ sa neskončia rokovania , pokiaľ nebudeme mať k dispozícii definitívnu verziu zmluvy, myslíme si, že potom môžeme o tom hovoriť o tom , či ma ratifikácia prebehnúť v parlamente, alebo formou referenda, pretože ústavná zmluva predpokladá, že národné procedúry sa uskutočnia v každej krajine v zhode s jej právom, individuálne, tak ako to stanovuje ústava tej ktorej krajiny.“ Poľsko však zatiaľ neuvažuje o schvaľovaní ústavy EÚ referendom, ale rozhodujúce slovo pri stanovení spôsobu ratifikácie bude mať napokon parlament. Podobne sa vyjadrili aj predstavitelia ďalších delegácií. Aká však bude spolupráca krajín Visegrádskej štvorky po ich vstupe do EÚ? Hovorí predseda zahraničného výboru Národnej rady Ján Figeľ: Audio: „Vstup do únie neznamená menej možností, alebo zodpovednosti, skôr naopak, povedal som, že nás čakajú ťažšie veci ako doteraz, v zmysle formovania a spoluzodpovednosti za politiky spoločenstva. takou konkrétnou agendou bude napr. reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, alebo budúca štrukturálna politika únie, finančný rámec na roky 2007 až 2013, spoločná európska bezpečnosť a obrana, transatlantická väzba. Zdôraznil by som, že vstup Visegrádskej skupiny do EÚ aj NATO má znamenať viac súdržnosti nie viac rozdielov, alebo nedorozumení a obidve organizácie by mali narastať do kvality, ktorá znamená hlbšiu schopnosť niesť zodpovednosť či už v oblasti ekonomiky, alebo bezpečnosti...alebo v iných záležitostiach.“ Predseda výboru českého Senátu pre európsku integráciu Jiří Skalický na záver dodal: Audio: „Společenství našich čtyř zemí si nedělá žádné nadměrné iluze, otevřené spolu hovoříme o tom, že budou jisté otázky, v nichž se naše zájmy budou lišit, že si nepřejeme žádnou vyšší míru institucionalizace. To neznamená, že přitom neidentifikujeme spoustu oblastí, ve kterých náš zájem bude s vysokou mírou pravděpodobnosti společný a náš společný hlas pak bude vážit více, než čtyři hlasy jednotlivé.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...