Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       13. október 2003 Stretnutie ministrov zahraničných vecí EU a pristupujúcich krajín v Luxemburgu Daniel Raus Európska únia má svoje ambície v zahraničnej politike. Stretnutie ministrov zahraničných vecí členských aj vstupujúcich krajín – teda aj Slovenska – to má jasne dokazovať. Témy sú totiž takpovediac svetové. Po rozporoch, ktoré vyvolala vojna v Iraku, prichádza snaha zjednotiť postoje Európanov aspoň v základných otázkach. Pripomeňme, že v otázke Iraku sa názorový rozdiel neobjavil iba na dvoch brehoch Atlantiku, ale aj medzi samotnými európskymi krajinami. Británia, Španielsko a Taliansko boli na jednej strane, Francúzsko a Nemecko na strane druhej. Karty vtedy zamiešali aj Východoeurópania, ktorí podporili Washington a Britániu. Témami stretnutia v Luxemburgu sú hlavne Irak, Blízky východ, Irán, Rusko a Balkán. Čo sa týka Iraku, pripravuje sa konferencia o jeho obnove, plánovaná na 23. a 24.októbra. Má sa uskutočniť v Madride a európska komisia už naznačila, že v budúcom roku poskytne okolo 200 miliónov eur. Posledné slovo má ale Európsky parlament, ktorý má naplánované zasadnutie na začiatok spomenutej konferencie. Blízky východ je doménou Spojených štátov a Európska únia pomáha tradične Palestínčanom. Po mocenskom zápase, ktorého výsledkom bude zrejme odchod palestínskeho premiéra Kuráju, však Brusel zaváhal a konštatoval nedostatok politickej vôle tak zo strany Palestínčanov, ako aj zo strany Izraela. Napriek tomu sa Brusel domnieva, že cestovná mapa ešte nemusí byť stratená. Vážnou otázkou je Irán. Z hľadiska Európskej únie je v tomto prípade podstatná debata o ľudských právach. Nobelovu cenu práve dostala iránska aktivistka Širin Ebadiová, a to zapadá do európskej predstavy riešenia problému tamojšieho islamského režimu. Cieľom Bruselu budú teda skôr malé ústupky, podobne ako v časoch komunizmu a vtedajšieho helsinského procesu. Azda najdôležitejšou otázkou je Rusko. Európskej únii záleží na tom, aby Moskva vnímala budúce rozšírenie únie ako realitu, ktorá neznamená žiadne ohrozenie. Poznamenajme, že do únie vstúpia aj tri Pobaltské – kedysi sovietske - republiky. Princípom vzájomných vzťahov sa majú stať takzvané „spoločné riešenia“. Inými slovami, Brusel sa bude čo najviac usilovať o zjednotenie názorov, ale za cenu mlčania o tieňoch typu Čečenska. Z praktického hľadiska je dôležitou témou aj Balkán, za ktorý preberá Európska únia čoraz väčšiu zodpovednosť, a vzťahy s budúcimi susedmi – teda napríklad aj s Ukrajinou, priamym susedom Slovenska. Celkovo možno považovať pokusy o zjednotenie európskej zahraničnej politiky za pozitívne. A keď sa dajú na bok kritické otázky, je nepochybne aj možné.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...