Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       14. október 2003 Kde sú medze náboženskej tolerancie a kde začína „islamofóbia“? Ivan Štulajter A teraz sa sústreďme na udalosť, ktorá sa síce odohrala v jednom parížskom predmestí, ale ktorá svojim významom, túto lokalitu doďaleka prerastá. Ide o vylúčenie dvoch moslimiek zo strednej školy za to, že sa odmietli vzdať tradičného moslimského oblečenia – šatky na hlave a tuniky. Sú to dve sestry 18-ročná Lila a 16-ročná Alma. Rozhodli sa pre islam, konvertovali. Niekto by povedal, že pre ten ortodoxnejší islam, ku ktorému v prípade žien neodmysliteľne patrí šatka na hlave a dlhé rúcho. Vedenie školy tradičné ošatenie žiačok-moslimiek vyhodnotilo ako provokatívne „zaťahovanie“ náboženských symbolov do štátneho vzdelávacieho systému. Sestry odmietli zmeniť oblečenie, škola ich odmietla ďalej vzdelávať. Otec moslimiek, ktorý seba označuje za ateistického Žida, rozhodnutie školy o vylúčení jeho dcér označil za akademický apartheid. Ochrancovia ľudských práv zas namietajú, že táto sankcia sa dostáva do rozporu s francúzskou ústavou, ktorá rovnako ako v iných demokratických krajinách zakazuje diskrimináciu na základe vierovyznania a chráni slobodu prejavu. Inými slovami, viera sestier v Alaha je ich súkromnou vecou a ich oblečenie súčasťou ich práva na slobodu prejavu. Jeden z komunity ochrancov ľudských práv upozorňuje, že predmetom sporu napokon nie sú náboženské symboly ako také, ale len moslimské: Audio: „Nezameriavajú sa na nosenie nejakých náboženských znakov, ale len na moslimské šatky. Takže uplatniť zákon na toto by bolo celkom nevhodné.“ Opačný tábor sa ale tiež opiera o ústavu, o ústavný dôraz na svetskú podstatu francúzskeho štátu a z nej odvodený zákaz zobrazovať náboženské symboly v štátnych inštitúciách. Ak by sme hľadali príčiny týchto obmedzení, museli by sme sa pozrieť aj do európskej histórie, na otrasné následky náboženskej nenávisti a z nej vyplývajúcich náboženských vojen. Tá najstrašnejšia trvala 30 rokov. Richard Serero, viceprezident parížskej Ligy proti rasizmu a antiseminizmu zdôrazňuje: Audio: „Pozíciou Ligy je zákon republiky – svetskosť, úplná svetskosť a len svetskosť. Žiadne výnimky. Žiadne šatky na hlavách v školách. Žiadne náboženské znaky na školách. Je to kryštálovo jasné.“ Tragickou skúsenosťou Európy s náboženskou neznášanlivosťou tu však nevystačíme. Teroristické útoky na Spojené štáty v roku 2001 uskutočnili islamský radikáli a hoci militantný islam po sebe zanechával mŕtvoly aj predtým, newyorská tragédia svojou ničivou monumentalitou prevýšila všetky dovtedajšie teroristické útoky. Západná verejnosť sa začala pozerať na islam s obavami a nemožno jej to vyčítať. Navyše, islam nie je pre ňu žiadnym orientom, ale prostredníctvom niekoľkomiliónovej menšiny moslimov náboženstvo prítomné v jej bezprostrednom okolí. Francúzsko má dokonca najväčšiu moslimskú komunitu. Podľa oficiálnych zdrojov predstavuje 5 miliónov ľudí, ale toto číslo je podľa všetkého dosť podhodnotené. Povedané zjednodušene pre západnú civilizáciu, ktorá si svoje náboženské trenice na platforme kresťanstva vyriešila v dávnej minulosti, je islam, toto relatívne mladé monoteistické náboženstvo, novým problémom a novou výzvou zároveň. Takže otázka, s ktorou sa musí vyrovnať západná spoločnosť, znie zhruba takto. Akým spôsobom čeliť radikálnemu islamu, ktorý sa ukrýva za slobody liberálnej demokracie, neochorieť pritom „islamofóbiou“ a zároveň nepošliapať západný systém hodnôt – slobodu vierovyznania, náboženskú toleranciu a slobodu prejavu? Vylúčenie Almy a Lily zo školy za ich tradičné moslimské oblečenie možno nie je ani takým veľkým právnym problémom, ako problémom filozofie, prístupu k veci. Možno naň hľadieť ako na prevenciu pred nákazou islamského radikalizmu. Ale takisto ako na niečo, čo radikalizmus len vyprovokuje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...