Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       28. október 2003 Včera sa konala dalšia medzivládna konferencia v Bruseli o euroústave Ivan Štulajter & Ahto Lobjakas Krajiny Vyšehradskej štvorky by mohli koordinovať svoju stratégiu vyjednávania pri rokovaniach o návrhu európskej ústavy. Zhodli sa na tom dnes predseda Národnej rady Pavol Hrušovský a český premiér Vladimír Špidla, ktorý je na dvojdňovej návšteve Slovenska. Malo by sa tak zabrániť tomu, aby napríklad dve krajiny V4 bojovali o rovnakého komisára. Pochopiteľne, o návrhu euroústavy sa nediskutuje iba medzi Slovenskom a Českom, ale na viacerých úrovniach, doslova krížom-krážom Európou. Hľadajú sa totiž prijateľné kompromisy. A debaty sú to náročné, pretože aj rozpory sú hĺboké. Jedna taká sa na úrovni ministrov uskutočnila v Bruseli včera. Žiadne rozhnutia neboli od nej očakávané a k žiadnym ani nedošlo, ale predsa sa aspoň čosi vyjasnilo. Medzi najväčšie kontroverzie vo veci návrhu euroústavy patrí prerozdelenie hlasov medzi jednotlivé štáty. Z tohto pohľadu sa Európska únia javí ako akási gigantická paneurópska akciová spoločnosť, kde sa malí akcionári boja väčších a väčší najsilnejších. Nespokojnosť v otázke váhy hlasov dáva najavo Poľsko. Robí to až tak ultimatívne, že včera vo Varšave holandský premiér Jan Peter Balkende počas stretnutia so svojím náprotivkom Leszkom Millerom požiadal poľskú stranu, aby si ešte raz premyslela svoj postoj k euroústave. Viac súzvuku existuje okolo mechanizmu rotácie predsedníctva Európskej únie. Podľa šéfa talianskej diplomacie Franca Frattiniho sa včera ministri na medzivládnej konferencii v Bruseli zhodli, že súčasný princíp, podľa ktorého každá členská krajina predsedá únii pol roka, treba zrušiť. Nahradia ho nové pravidlá a na základe nich vzniknú ministerské rady pre jednotlivé oblasti úniovej správy a každá bude mať svoj vlastný rotačný systém predsedníctva. V takýchto ministerských radách by mohlo byť zastúpených 3 až 5 krajín a striedali by sa v ich predsedníctve v 18 alebo 24-mesačnom cykle. Na tomto princípe sa podľa Frattiniho zhodli prakticky všetci. Jeden “rezort”, ktorý sa podľa všetkého ocitne mimo rotačného systému, je zahraničná politika. Okolo tejto otázky panuje veľa nejasností. To, o ktorých témach sa bude rozhodovať na základe kvalifikovanej väčšiny, a na ktoré bude nutná jednomyseľná zhoda, bola ďalšia téma včerajšej bruselskej medzivládnej konferencie. Podľa šéfa talianskej diplomacie Frattiniho existuje približná rovnováha medzi tými, ktorí podporujú oklieštenie práva veta a tými, ktorí naopak podporujú jeho rozšírenie. Inými slovami, to, koľko hlasov bude potrebných na prijatie európskeho rozhodnutia, povie veľa o povahe budúcej Európskej únie. Napríklad: aká bude v nej rola jednotlivých štátov, aký bude dôraz na úniovú medzištátnu solidaritu, schopnosť dohody a toleranciu. Hovorí minister Frattiny: Audio: “Napríklad taká otázka daní: veľa štátov povedalo, že vyžadujú v tejto oblasti jednomyseľnosť, rovnako ako v prípade európskeho trestného práva. Niektoré štáty zas dali najavo, že je pre ne ťažké prijať hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, pretože majú veľmi odlišné trestné právo od iných. Takže v niektorých oblastiach existujú rozpory.” Zaujímavá otázka sa otvára v súvislosti s možnými novelizáciami ústavnej zmluvy. Podľa Frattiniho mnohé štáty vyjadrili obavy, že by jej prípadné dodatky neboli schvaľované parlamentami a vládami členských štátov, ako tomu bude v prípade prijatia návrhu euroústavy. To by však zas viedlo k situácii, že by jej prípadnú novelu mohol blokovať čo i len jeden členský štát. Frattini preto navrhol, aby sa na zmeny ústavných inštitucionálnych otázok vyžadoval jednomyseľný súhlas a o ďalších sa rozhodovalo jednoduchšie. A ešte čosi: Aj podľa výsledkov včerajšej medzivládnej konferencie sa ukazuje, že zmienka o kresťanských hodnotách v preambule euroústavy nemá šancu na úspech. Kategoricky proti sú napríklad Francúzsko a Belgicko.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...