|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
10. november 2003
|
Integrujúcej sa časti Európy už 10 rokov hovoríme Európska únia
|
Breffni a O´Rourke, Gabriel Sedlák
|
Proces európskej integrácie, ktorý sa začal po vojne na západe kontinentu, trvá už viac ako pol storočia. Avšak slovným spojením Európska únia označujeme integrujúcu sa časť Európy iba posledných desať rokov. Viac už v príspevku korešpondenta Slobodnej Európy Breffniho O´Rourkeho, ktorý do nášho vysielania spracoval Gabriel Sedlák.
Medzi hádam najkľúčovejšie rozhodnutia v živote človeka patrí výber mena jeho potomka. Predovšetkým pre toho potomka má jeho meno veľký význam, hlavne v prípade, že rozhodnutie rodičov nie je najšťastnejšie.
To isté platí analogicky pre organizácie, či už ide o komerčné spoločnosti, inštitúcie s nejakým vznešenejším poslaním, či dokonca štáty. Predmetom nášho skúmania je zoskupenia štátov.
Hádam uznáte, že označenie Európska zóna voľného obchodu či Spoločný európsky trh pre súčasnú Európsku úniu by bolo oveľa menej príťažlivé a hlavne ťažko zapamätateľné. Na druhej strane však niektoré procesy vnútri únie a hľadanie spoločného jazyka a hlavne postoja, často nenasvedčuje tomu, že ide o úniu. Faktom však je, že integrujúca sa časť Európy, si už desať rokov hovorí Európska únia.
K ťažko sa rodiacej harmónii v rodine členských štátov únie Peter Zervakis zo Strediska pre európske integračné štúdie z Bonnskej univerzity poznamenáva.
Audio: „Je to bolestivá cesta, pretože Európska únia je niečo úplne nové. Nemôžete to porovnávať so žiadnym typom zväzu, alebo únie v histórii. Ide o niečo v minulosti nevídané.“
Zervakis pripomína, že podobne ako mnohé z krajín, ktoré majú do únie vstúpiť na jar budúceho roka, aj niektorí súčasní členovia členskej pätnástky vyslovovali v minulosti obavy zo straty suverenity.
Audio: „Je to proces učenia sa a skôr či neskôr každý členský štát pochopí, že v konečnom dôsledku nepríde o moc, ale získa väčší vplyv v rámci skupiny sebe rovných.“
Z pôvodného Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktoré Francúzi a Nemci vytvorili v snahe predísť opakovaniu vojnových tragédií, vzniklo časom Európske hospodárske spoločenstvo, neskôr premenované na Európske spoločenstvo. Posledných desať rokov pozná svet tento priestor ako Európsku úniu.
Nezmenil sa iba názov, ale aj kvalita. Krajiny únie sú dnes oveľa integrovanejšie než v minulosti. Pravidlá fungovania únie sú rozpísané na 80 tisíc stranách. Ako bude vyzerať inštitucionálna tvár od jari budúceho roka 25-členného zoskupenia štátov, o tom sa rozhoduje v týchto týždňoch na tzv. medzivládnej konferencii. Tá by mala dať výsledný tvar diskutovanej ústave únie.
O tom, ako ďaleko by sa mohla dostať európska integrácia, uvažuje Sebastian Kurpas z bruselského Strediska pre európske politické štúdie.
Audio: „Existujú dve oblasti – zahraničná politika a spoločná obranná politika – kde ľudia hovoria: áno, tam môže byť pridaná hodnota. Tragické ale je, že sme ju nevideli nielen počas irackej krízy, ale ani pri iných príležitostiach, kde sa Európa nebola schopná zhodnúť na spoločnom postoji. Je to veľmi ťažké a Európa únia stále nemá nástroje na koordinovaný postoj, pretože sa to týka jadra predstavy o národnej suverenite.“
Riziko straty národnej suverenity patrí medzi najviac skloňované témy v krajinách pripravujúcich sa na vstup do Európskej únie. Hádam ešte viac ako počas súčasnej diskusie o ústave ich bolo počuť v minulých mesiacoch v čase kampaní pred referendami o členstve v Európskej únii.
No napriek neistote ohľadom budúcnosti únie a všeobecne pesimistickým náladám vo verejnosti členských krajín si Alexander Smolar Z Národného strediska pre vedecký výskum v Paríži myslí.
Audio: „Dokonca aj s odstupom času vidíme, že úspechy európskeho zjednocovania sú vynikajúce. Je to po prvýkrát, čo bol takýto druh jednoty docielený mierovými prostriedkami.“
Smolar vyzdvihuje bezprecedentnosť dobrovoľného pristupovania jednotlivých členov únie k eurozóne, teda k používaniu spoločnej meny euro. V súvislosti s prijímaním spoločnej európskej ústavy sa hovorí o tom, že o pár rokov by Európska únia mala zmeniť svoje meno. Dodajme, že na takýto krok nebude dôvod, ak to bude úspešná firma. V opačnom prípade by bola otázkou samotná existencia tohto zoskupenia štátov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|