Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       12. november 2003 Estónsko kontra Rusko: Prípad Mikolenko Jaroslav Rozsíval / Sergej Daniločkin Je to už pomerne dávno, asi 12 rokov, čo bývalé sovietske vojská opustili územie Československa. Iba máloktorí z tých, ktorí tu v službách sovietskej armády trávili roky svojho života, zostali aj ďalej na území Českej, alebo Slovenskej republiky. Väčšinou šlo o ľudí, ktorí si tu založili nové rodiny. Prítomnosť ruských vojakov v krajinách, ležiacich na brehoch Baltického mora, bola však daná faktom, že tieto štáty boli súčasťou Sovietskeho zväzu. Ten sa v roku 1991 rozpadol a Litva, Lotyšsko a Estónsko získali samostatnosť. Vzťahy medzi troma pobaltskými štátmi a Ruskom sú však aj dnes poznamenané mnohými problémami... To, že vzťahy Ruska s jeho pobaltskými susedmi niekedy riadne škrípu, súvisí nielen s blížiacim sa rozšírením EÚ, ale aj s problémami, ktorých príčiny tkvejú hlboko v minulosti, v existencii bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík. Estónci sa dnes, 12 rokov po vyhlásení nezávislosti od Moskvy, boja nielen o svoju samostatnosť, ale aj o svoju národnú identitu: 40 percent obyvateľov krajiny je ruskej národnosti. Aj v tomto svetle je však kauza bývalého príslušníka ruských ozbrojených síl poddôstojníka Nikolaja Mikolenka pomerne delikátna. Mikolenko pracoval v službách sovietskej, neskôr ruskej armády v Estónsku. V roku 1994 bol zo zdravotných dôvodov prepustený a na základe špeciálnej rusko-americkej dohody o poskytnutí finančnej pomoci ruskému vojenskému personálu, pôsobiacemu v zahraničí, obdržal od Američanov 25 tisíc dolárov na nákup bytu v Rusku. Mikolenko podpísal za tým účelom právnu zmluvu a obdržal tzv. bankový certifikát. Za poskytnuté peniaze si kúpil v Petrohrade byt, lenže – a tu sa celá vec komplikuje – Mikolenko nikdy z Estónska neodišiel. Hovorca estónskeho úradu pre občianstvo Heikki Kirotar tvrdí: Audio:„Podľa estónskych zákonov sovietski dôstojníci, ktorí obdržali tzv. bankový certifikát na nákup bytu, musia opustiť krajinu. Väčšina už tak urobila. Tým, že Mikolenko podpísal dohodu o finančnej pomoci, vzdal sa práva na pobyt v Estónsku po roku 2000.“ Ex dôstojník sa proti nariadeniu, na základe ktorého mu bol ukončený pobyt v Estónsku, odvolal, estónsky súd však rozhodol, že Mikolenko porušil imigračný zákon a preto musí opustiť krajinu. Minulý utorok umiestnili bývalého ruského vojaka do deportačného centra. Jeho rodinu tento osud nepostihol, pretože Mikolenko sa so svojou ženou formálne rozviedol. Do veci sa však zapojil jeho právny zástupca Andrej Ardžupin, pracovník právneho informačného centra pre ľudské práva v Tallinne. Ardžupin tvrdí, že Estónsko nebolo nikdy súčasťou bilaterálnej americko-ruskej dohody a preto nemá žiadne právo požadovať od Mikolenka splnenie podmienok, stanovených v ním podpísanej zmluve: Audio:„Je treba jasne stanoviť deliacu čiaru medzi právom cudzinca na pobyt v Estónsku na jednej strane a jeho záväzkami na strane druhej. Úradník americkej strany či spoločnosti, ktorá distribuovala bankové certifikáty, mohol proti Mikolenkovi hocikedy vzniesť sťažnosť s požiadavkou vrátenia certifikátu, či vecí, ktoré obdržal. A Nikolaj bol aj pripravený tak urobiť.“ V roku 1994 podpísalo Estónsko a Rusko dohodu o odsune ruských vojsk, vrátane sociálnych záruk pre vyslúžilých členov armády, ktorí zostali v Estónsku. Na základe tejto dohody získali všetci tí, ktorých sa to týkalo, záruku na päťročný pobyt v krajine, čo je maximálna dĺžka pobytu pre cudzincov v Estónsku. Estónske úrady však tvrdia, že všetci, ktorí odišli z ruskej armády po podpise dohody, teda po roku 1994, musia okamžite opustiť Estónsko. Právnik Andrej Ardžupin k tomu dodáva: Audio:„Je dôležité uvedomiť si, že estónska a ruská strana majú rozdielny výklad dohody o sociálnych zárukách pre bývalých ruských vojakov.“ Faktom je aj to, že Mikolenko žil so svojou rodinou v krajine 22 rokov. Už aj na základe tejto skutočnosti by mohol požiadať o povolenie dlhodobého pobytu pre obyvateľov bez estónskeho občianstva. Mikolenko má však ešte šancu získať povolenie k pobytu v krajine, v ktorej žije celá jeho rodina, a to na základe žiadosti, ktorá by dokázala odvrátiť jeho deportáciu, alebo by sa mohol pokúsiť o návrat po deportácii z humanitárnych dôvodov. Faktom však zostáva, že rozpad Sovietskeho zväzu nepatrí ani dnes, v roku 2003, do minulosti. Rozhodnutie, z ktorého dnes prosperujú milióny občanov nezávislých krajín, prinieslo totiž mnohým iným občanom bývalej najväčšej ríše 20. storočia iba problémy a starosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...