Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       12. november 2003 Blížia sa voľby do Európskeho parlamentu Breffni O'Rourke, Peter Gabaľ Krátko pred budúcoročnými letnými prázdninami sa uskutočnia v poradí už šieste priame voľby do Európskeho parlamentu. Po prvý raz však prebehnú v desiatich nových členských krajinách, vrátane Slovenska, ktoré sa členmi únie stanú len niekoľko týždňov predtým, 1. mája 2004. Pravicové strany však možno hneď po ujatí sa mandátov budú musieť riešiť dilemu, kam presne chcú v Európskom parlamente patriť. Jednokomorový Európsky parlament po júni budúceho roka sa opäť o čosi rozrastie. Z doterajších 626-ich poslaneckých kresiel sa ich počet zvýši na 732 a budú po prvý raz rozdelené medzi priamo volených zástupcov celkom 25-ich členských krajín. Slovenskí, českí, maďarskí, poľskí, slovinskí, estónski, litovskí, lotyšskí, maltskí a cyperskí poslanci nevstúpia tak celkom do tmy. Ich predchodcovia, zatiaľ iba delegovaní zákonodarnými zbormi budúcich členov únie, už po väčšinu tohto roka v Európskom parlamente pôsobia v úlohách pozorovateľov, mali by tu vytvárať akési predpolie a kontakty a na domácej pôde odovzdávať skúsenosti. No i tak to bude trochu cesta do neznáma. Rok 2004 by totiž mal byť po viacerých stránkach historickým rokom veľkých zmien. Hovorca predsedu Európskeho parlamentu David Harley pripomína, že okrem samotných volieb tesne po historicky najväčšom rozšírení Európskej únie sa očakáva schválenie jej prvej ústavnej zmluvy a nástup novej Európskej komisie, ktorá má v únii postavenie zhruba zodpovedajúce vláde. Predseda Európskeho parlamentu Pat Cox dúfa, že voľby prebehnú v atmosfére informovanej diskusie o tom, čo je pre Európu dôležité. Súčasťou takýchto diskusií sú samozrejme odlišné pohľady na to, kam by mala únia smerovať, poznamenáva predsedov hovorca David Harley. Podľa jeho slov Pat Cox... AUDIO: "...dúfa, že budúcoročná predvolebná kampaň bude skutočne európska a oproti minulým i politickejšia." Tu treba pripomenúť, že uplynulé dve volebné obdobia sa niesli v duchu pripravovaného rozšírenia únie a s tým súvisiacich reforiem. Po 1. máji však otázka rozširovania načas ustúpi do pozadia, aj keď samozrejme na stole zostanú otázky, ako sa postaviť k Turecku a ďalším balkánskym krajinám, kedy - a či vôbec v dohľadnom čase – počítať s ich členstvom. To všetko sa bude odvíjať od vnútorného fungovania únie a jej inštitúcií. A o tom práve by mali byť diskusie pred voľbami, no najmä po nich. Rozdielnosť názorov budú reprezentovať rôzne politické prúdy. Tým najsilnejším je pri súčasnom rozložení mandátov Európska ľudová strana, nasledovaná Stranou európskych socialistov. I po voľbách za účasti nových členských štátov nepochybne zostanú oba politické smery dominantnými prúdmi Európskeho parlamentu. Jednému z nich však údajne hrozí rozpad. Z bruselských kuloárov reportéri hlásia objavujúce sa úvahy o možnom budúcom odchode britských konzervatívcov z bloku Európskej ľudovej strany. Konzervatívna strana, ktorej politika je dlhodobo považovaná za euroskeptickú, má údajne v úmysle založiť novú frakciu s názvom Nová Európa. Načasovanie na obdobie po voľbách nemá byť náhodné: Briti by sa mohli spoliehať na obdobné postoje niektorých vplyvných pravicových strán nových členských krajín, medzi ktorými by dôležitú úlohu mohli hrať slovenskí kresťanskí demokrati či česká ODS. Vyjadrenie hovorkyne britských konzervatívcov Elizabeth Suggovej tieto dohady nepotvrdzuje, ale ani nepopiera: AUDIO: "...zaviazali sme sa byť súčasťou Európskej ľudovej strany do volieb, a dovtedy ňou budeme. A po voľbách bude pochopiteľne každý zhodnocovať svoje postavenie," hovorí Elizabeth Suggová. Jej slová potvrdzuje i hovorca Európskej ľudovej strany Bob Fitzhenry: AUDIO: "Máme s britskými konzervatívcami dohodu do volieb a očakávame, že bude dodržaná. Po voľbách uvidíme, ako sa veci majú," hovorí Fitzhenry s dodatkom, že záujem frakcie je udržať sa pohromade, a že s týmto úmyslom bude Európska ľudová strana pristupovať i k obdobiu po voľbách. Na záver zostáva len dodať, že k týmto európskym politickým pohybom už tentoraz svojím dielom prispeje i Slovensko.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...