Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       19. november 2003 Nemecký kancelár Schroeder zostáva na čele SPD, nadšenie ale ochladlo Mark Baker a Daniel Raus Nemecký kancelár Gerhard Schroeder bol už po štvrtý krát zvolený do čela svojej strany – SPD. Súčasne ale sociálni demokrati varovne dvihli prst, čo pre neho môže znamenať určité ťažkosti pri bolestivých (aj keď nutných) reformách štedrého sociálneho systému. Dostať v straníckom hlasovaní 80-percentnú podporu sa môže zdať ako obrovské víťazstvo. Nie však v prípade nemeckého kancelára Gerharda Schroedera a jeho strany SPD. Nemal totiž protikandidáta, takže za uspokojivý by sa považoval výsledok o desať percent vyšší. Schroeder to jemne zohľadnil vo svojej ďakovnej reči: AUDIO: „S potešením prijímam výsledky. Považujem ich za daných okolností a pri prebiehajúcich diskusiách za opodstatnené a poctivé. Odrážajú hodnoty našej strany. Ďakujem“. Víťazom sa stal Schroeder vďaka tomu, že je zavedeným politikom a v rámci sociálnych demokratov nemá konkurenta. Spolustraníci ale určite nezabudli, že nedávno fakticky nevyhrali voľby a pri moci sa udržali iba vďaka zisku a podpore koaličných zelených. Čo sa týka programu, hlavnou Schroederovou kartou je takzvaná „Agenda 2010“. Dôraz sa v nej kladie na oživenie stagnujúcej ekonomiky a podľa kritikov je na hony vzdialená tradičným témam sociálnych demokratov. Podpory a sociálne výhody sa totiž nemajú zvyšovať, ale škrtať. Za to sľubuje kancelár Schroeder o 7 rokov silné Nemecko. AUDIO: „Nemecko v roku 2010 bude krajinou so špičkovou ekonomikou, pretože bude mať špičkový vzdelávací systém a výskum“. Nemecká vláda musí škrtať, nech už by ju viedol ktokoľvek. O tom dnes nikto nepochybuje. Nezamestnanosť je vysoká, svetová ekonomika prešľapuje na mieste a euro je vysoko oproti iným svetovým menám. To znamená, že vývoz viazne, následne sa znižuje výroba a zvyšuje nezamestnanosť. Štátnu kasu tým viacej zaťažujú sociálne podpory a vytvára sa obrovský tlak na deficit. Ten by mal prekročiť 3-percentný limit, ktorý si stanovili štáty eurozóny, čo znamená napomenutia – a hrozbu sankcií zo strany Bruselu. Komisár pre ekonomiku Pedro Solbes sa – našťastie pre nemeckého kancelára – vydal radšej cestou odporučaní zmien. Je to na jednej strane trocha bezzubé riešenie, ale na druhej strane by ťažké pokuty mohli iba prispieť k zostupu Nemecka. Výsledkom je paradoxná situácia, v ktorej najtvrdšie škrty musia urobiť práve sociálni demokrati, ktorí proti nim za normálnych okolností broja. Jedinou pomocou zvonka sú totiž prižmúrené oči Európskej komisie nad nemeckým deficitom. Na zníženie úrokových mier eura ani na zázračné oživenie v Amerike sa spoliehať jednoducho nedá. SPD ale zatiaľ stojí za svojim predsedom. Mnohí delegáti vidia budúcnosť optimisticky. Napríklad Margit Conradová: AUDIO: „Gerhard Schroeder mal predovšetkým veľmi pôsobivý a autentický prejav. Nevyhýbal sa obávaným témam a podčiarkol tri veci: zamestnanosť, rodinu a vzdelanie“. Otázka je, či SPD vydrží tlak aj v kritických okamihoch, keď sa začne škrtať a nespokojnosť obyvateľstva dosiahne vrchol. Isté náznaky reprezentovali hlasy tisícov demonštrantov za múrmi kongresovej sály v tradičnej bašte sociálnych demokratov, meste Bochum. Viacerí členovia strany sa toho zjavne obávajú a tvrdia, že Schroederov program je málo konkrétny. Myslí si to napríklad Andrea Nahlesová: AUDIO: „Členovia strany mohli vidieť, že ich predseda vie zanietene hovoriť. Ale konkrétnej politickej situácie v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch sa týkalo podstatne menej myšlienok“. Dodajme, že už teraz majú sociálni demokrati, podľa prieskumov verejnej mienky, podporu slabých 30 percent, čo je na nemecké pomery zlé. Keby sa konali voľby, boli by stratení. Do volieb je ale ďaleko a kancelár Schroeder dúfa, že dokonca dostatočne ďaleko, aby jeho program škrtov priniesol pozitívne výsledky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...