Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       20. november 2003 Ruská vlna utečencov smeruje do EÚ Ivan Štulajter & Jeremy Bransten Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov sa Ruská federácia stala na svete najväčším zdrojom utečencov, usilujúcich sa získať azyl v Európskej únii. Slovo má hovorca európskej pobočky úradu OSN Diederik Kramers: Audio: Vidíme, že za prvé tri štvrťroky minulého roka 14 107 ruských občanov požiadalo o azyl. Za rovnaké obdobie v roku 2003 je to už 23 465 žiadateľov. Je to nárast o 66 percent.“ Tieto dáta však nezahŕňajú Veľkú Britániu, to znamená, že celkové čísla utečencov z Ruskej federácie, uchádzajúcich sa o azyl v Európskej únii a kandidátskych krajinách, sa môžu blížiť k 25-tim tisícom. O silnej ruskej „utečeneckej vlne“ vypovedajú aj rakúske zistenia. Hovorí hovorca rakúskeho ministerstva vnútra Michael Girardi. Audio: „K 31. októbru sme mali takmer 6 tisíc žiadateľov z Ruskej federácie, minulý rok ich bolo menej ako 700. Takže skutočne veľký nárast azylantov predstavujú ľudia z Ruska.“ Keďže ekonomické dôvody cieľové európske krajiny už neuznávajú, ruskí žiadatelia o azyl sa odvolávajú na perzekúciu a diskrimináciu zo strany ruských orgánov. Podľa mimovládnych organizácií významné percento z nich tvoria utečenci z odštiepeneckého Čečenska, kde ruská armáda vedie dlhodobú a kontroverznú vojenskú kampaň proti tamojším rebelom. Naznačujú to aj slová hovorcu rakúskeho ministerstva vnútra Michaela Girardiho. Audio: Väčšina ruských občanov má veľmi dobrú príčinu, prečo sa snažia získať azyl v Rakúsku. Takisto je pravda, že mnohým poskytneme nejakú pomoc a väčšina z nich azyl dostane.“ Toto sú, samozrejme, veľmi nepríjemné správy pre Rusko. To sa snaží motívy svojich utečencov vysvetliť čisto ekonomickými príčinami. Zdá sa, že na tom môže byť niečo pravdy, pretože v niektorých prípadoch sa ukázalo, že utečenec sa len vydával za Čečenca. Takú skúsenosť má Belgicko. Podelí sa s vami o ňu Marc Van Lint z Komisie pre pomoc utečencom: Audio: „Väčšina ľudí sem príde bez dokladov a my máme pocit, že veľa z nich, ktorí hovoria, že sú Čečenci, prišla z Ingušska či Dagestanu.“ Pre príslušné orgány členských, ako aj kandidátskych krajín tak vzniká zásadný problém. Na jednej strane musia vyhovieť príslušným medzinárodným normám, ktoré zaväzujú krajiny prijať politicky prenasledovaných utečencov, na druhej strane však musia oddeliť od nich tých, ktorí sa za prenasledovaných len vydávajú. Smutné omyly, keď napríklad z nedbanlivosti štátnych orgánov azyl dostane ten, ktorý naň nárok nemá a naopak nezíska ho ten, kto podmienky spĺňa, nemožno vylúčiť. O šírke problému vypovedajú slová Marca Van Linta z belgickej Komisie pre pomoc utečencom: Belgickí imigrační úradníci kedysi vypočúvali utečencov, tvrdiacich, že prichádzajú z Čečenska, v ich materinčine. Tým im dávali lepšiu príležitosť dokázať svoj pravý pôvod. Potom však skrslo podozrenie, že tlmočníci pomáhajú žiadateľom pri vykresľovaní ich ťažkého údelu, a tak belgické úrady prešli k ruštine. To zas spôsobuje ďalšie problémy. Audio: „Čečenci, ktorí sem prichádzajú, sú väčšinou zbehovia z Ruskej armády. Majú teda skutočne dobré skúsenosti s Rusmi a objavujú sa isté povesti, že niektorí z tlmočníkov, pôvodom Rusi, pracujú pre ruské tajné služby, a to, na čom čečenskí utečenci zakladajú svoje žiadosti o azyl, posielajú do Ruska.“ Hoci tieto povesti nie sú potvrdené dôkazmi, veľavravné sú slová hovorkyne belgického imigračného odboru na ministerstve vnútra Anny Publievovej. Audio: „Na zistenie totožnosti žiadateľa máme celý úrad. Snažíme sa získať čo najviac informácií. Je to dlhá procedúra, pri ktorej kontaktujeme aj ruské konzuláty v Belgicku a oni môžu povedať, áno alebo nie, tento človek je z Ruska. Veľa ľudí posielame späť do Ruska.“ Podľa expertov, ktorých kontaktovala naša rozhlasová stanica je takýto postup, ktorý môže ohroziť bezpečnosť samotného žiadateľa o politický azyl, skutočne neobvyklý. Aj belgická azylová prax teda otvára otázku potreby zjednotenia pravidiel azylovej politiky členských štátov Európskej únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...