|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 6. október 2008 |

|
|

|
25. november 2003
|
EK je nespokojná, Francúzi a Nemci dosiahli súhlas s prekročením deficitov
|
Daniel Bútora
|
Francúzsko a Nemecko sa dnes dohodli s partnermi v eurozóne na kompromise, ktorý im umožní prekročiť pravidlá o rozpočtových deficitoch v rámci tzv. Paktu stability. Európski ministri financií súhlasili s dočasným zastavením disciplinárneho konania voči obom krajinám, ktoré prekračujú prekračujú povolený trojpercentný limit rozpočtového schodku. Podrobnosti o prípade, ktorá rozhorčila európskeho komisára pre financie Pedra Solbesa, pripravil Daniel Bútora.
Pedro Solbes je mocný muž na čele mocného úradu – v tomto prípade však narazila kosa na kameň. Muž, ktorý chce uplatňovať prísne pravidlá Paktu stability, bol totiž konfrontovaný s dvoma najväčšími štátmi eurozóny. Nemecko a Francúzsko, ktoré tvoria vyše polovice hospodárskej sily krajín, používajúcich euro, porušujú dohodu, podľa ktorej ich štátne financie majú byť vyrovnané, alebo iba v malom schodku – najviac tri percentná z hrubého domáceho produktu. Ostatní ministri financií sa však dnes postavili na stranu nemecko-francúzskej dvojky a komisárovi Pedrovi Solbesovi ostali iba slová o hlbokej ľútosti.
AUDIO: „Európska komisia hlboko ľutuje, že tieto návrhy nesledujú ducha a literu Paktu stability, ktoré boli jednohlasne prijaté všetkými štátmi. Len systém, založený na pravidlách, dokáže zaručiť, že si štáty budú plniť svoje záväzky a že na všetkých bude platiť jeden meter.“
Podľa prijatého kompromisu Francúzsko a Nemecko znížia rozpočtové deficity pod tri percentá v roku 2005. To je však iba politický záväzok, a je to naviac priznanie, že napriek jasným pravidlám obe veľké krajiny aj v roku 2004 prípustné deficity prekročia. Okrem komisie boli nespokojné aj štyri z dvanástich krajín eurozóny, Holandsko, Rakúsko, Fínsko a Španielsko.
Paradoxom je, že prísne pravidlá, podľa ktorých malo teraz dôjsť k disciplinárnemu konaniu voči obom vinníkom a časom dokonca k vysokým pokutám, vymysleli samotní Nemci. V čase, keď sa chystala jednotná európska mena, totiž panovali obavy, aby štáty s nižšou finančnou disciplínou, ako Grécko, Španielsko či Taliansko, neohrozili stabilitu novej meny.
Z čisto ekonomického hľadiska má pritom nemecký a francúzsky postup logiku. Európska mena je stabilná, a samotné rozpočtové schodky nemusia byť na škodu, ak krajina znižuje dane a podľa možností aj niektoré výdaje, aby povzbudila hospodársky rast. Problémom je však beztrestné porušenie dohodnutých pravidiel, ktoré môžu v budúcnosti požadovať aj ďalšie krajiny. Napokon, čosi naznačujú aj slová talianskeho ministra financií Giulia Tremontiho:
AUDIO: „Podľa mňa toto rozhodnutie nemožno brať ako porušenie paktu stability. Rozhodnutie je plne v súlade s literou a duchom paktu stability i európskej zmluvy.“
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|