Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       12. december 2003 Brusel: Bude mať Európska únia svoju ústavu? Jaroslav Rozsíval V Bruseli sa dnes začína historický summit EÚ, na ktorom by sa malo rozhodnúť o osude prvej spoločnej európskej ústavy. O tom, či sa tento summit stane naozaj historickým, rozhodnú však predovšetkým politici, reprezentujúci členské i kandidátske krajiny únie, ktorých spory o text ústavnej zmluvy naďalej pretrvávajú. Pochybnosti o úspechu prijatia európskej ústavy vyslovili už viacerí predstavitelia členských krajín EÚ – Nemecko a Francúzsko pohrozili zablokovaním ústavy, pokiaľ budú Španielsko a Poľsko naďalej trvať na svojich požiadavkách, týkajúcich sa hlasovacích práv v novej rozšírenej únii. Spor o spôsob hlasovania je vari najvážnejším výsledkom niekoľkomesačných rokovaní o hľadaní kompromisu pri schvaľovaní návrhu ústavného textu. Táto kontroverzia by sa samozrejme mohla vážne dotknúť pokračujúcej európskej integrácie. Viacerí pozorovatelia však tvrdia, že jestvujúce pravidlá EÚ platia aj naďalej, a tak proces plánovaného vstupu desiatich nových krajín do únie bude podľa nich pokračovať bez ohľadu na schválenie, či neschválenie ústavnej zmluvy. Hovorca Európskej komisie Reijo Kemppinen dnes v Bruseli vyhlásil: “Sme presvedčení, že je mimoriadne dôležité dosiahnuť dohodu na tiomto summite, ale napokon bude možno lepšie dohodu nedosiahnuť, ako mať jednu zlú.” Faktom je, že spor o hlasovacie práve ja kľúčom k budúcnosti rozšírenej únie. Principiálne ide totiž o otázku, do akej miery budú jednotlivé členské krajiny odvodzovať svoje hlasovacie práva aj od počtu svojich obyvateľov. Španielsko a Poľsko argumentujú, že vzhľadom na počet ich obyvateľstva je potrebné, aby sa v budúcej rozšírenej únii výraznejšie zohľadnil tento fakt. Nemecko a Francúzsko zase tvrdia, že zabezpečenie plynulého chodu únie sa dá dosiahnuť iba systémom schvaľovania kvalifikovanou väčšinou, v rámci čoho samozrejme prebieha spor o hlasovacie práva jednotlivých krajín. Berlín a Paríž podporujú návrh, podľa ktorého by sa v únii rozhodovalo väčšinou 50 ich percent členských krajín, reprezentujúcich 60 percent obyvateľstva EÚ. Návrh síce berie v úvahu počet obyvateľstva, ale komplikuje možnosť zablokovania spoločných rozhodnutí. Ako Nemecko, tak aj Francúzsko už medzitým vyhlásili, že radšej budú ďalej existovať bez ústavy pri zachovaní súčasného hlasovacieho systému podľa dohody z Nice. Táto dohoda dáva napr. Španielsku a Poľsku po 27 hlasoch, Nemecku 29, pritom Nemecko má raz toľko obyvateľov, ako Španielsko. Ani predseda EK Romano Prodi si nemyslí, že ústavu treba prijať za každú cenu: „Tento európsky summit má plnú politickú zodpovednosť za budúcnosť európskej integrácie - a je preto kľúčové, aby sa na tomto summite dosiahli uzávery, ktoré budú silné a dôležité. Musí sa nájsť kompromis a dobrý vyvážený text, text, ktorý bude zohľadňovať ambície nás všetkých, bez ohľadu na to, akú európsku ústavu vlastne chceme. Určite nemôžeme riskovať to, že uzavrieme celý proces len preto, aby sme ho uzavreli s nevyhovujúcimi kompromismi.“ Mnohí pozorovatelia očakávajú, že taliansky premiér Silvio Berlusconi navrhne na víkendovom summite zachovanie pravidiel z Nice do roku 2014. Nemecko a Francúzsko to však považujú za nevyhovujúce. Faktom pritom zostáva, že pokiaľ by sa na summite schválil navrhovaný schvaľovací systém s tzv. 50 a 60 percentnou väčšinou, zmeny by prakticky začali platiť až od roku 2009. Poľsko a Španielsko však naznačili, že pokiaľ by sa tento systém zmenil v prospech 66 percentnej väčšiny, uvažovali by o svojom súhlase. Lenže v tom prípade by narazili na odpor Nemecka a Francúzska. Ani včerajšie stretnutie nemeckého kancelára Schroedera s poľským prezidentom Kwašniewskim neprinieslo nič nového. Romano Prodi včera na margo jestvujúcich sporov vyhlásil: "Musíme odložiť na bok individuálne národné záujmy, táto ústava by mala platiť storočia na všeobecných princípoch. To neznamená zratúvanie bodov, ale stanovenie základných kritérií: počet štátov, väčšinu obyvateľstva.„ Prodi poukázal pritom na varovania od krajín, ako Nemecka a Francúzska, že sa bez ohľadu na EÚ budú snažiť o užšiu integráciu svojich štátov, a to mimo štruktúr tohto ekonomicko-spoločenského spoločenstva.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...