|
|
| |
|
Dnes je streda, 7. január 2009 |

|
|

|
17. december 2003
|
Malé americké sťahovanie na východ
|
Ivan Štulajter & Eugen Tomiuc
|
Washington už dávnejšie oznámil, že zamýšľa preskupiť svoje jednotky v Európe. V čase irackej krízy sa táto téma dávala do súvislosti s americkou odvetou za odpor, aký kládlo voči útoku na Bagdad najmä Nemecko. Americká vojenská prítomnosť totiž v tejto krajine predstavuje zhruba 77 tisíc osôb, a to mimo rodinných príslušníkov, čo miestnemu obyvateľstvu - napríklad v meste Ramstein - prináša nemalý ekonomický úžitok. Posledné diplomatické aktivity Washingtonu však naznačujú, že presun amerických jednotiek v rámci Európy je naozaj myslený vážne.
Poľsko, Rumunsko a Bulharsko – to sú traja východoeurópski adepti na vybudovanie nových amerických vojenských základní. Tento týždeň sa americkí diplomati snažia svojim partnerom v Severoatlantickej aliancii objasniť príčiny, ktoré Washington k takémuto kroku vedú. Ten totiž môže znamenať zásadnú redukciu amerických vojakov v Západnej Európe, ktorý sa v nej sústredili po II. svetovej vojne a počas studenej vojny zabezpečovali európsku obranu pred Varšavskou zmluvou. Hoci konečné rozhodnutie ešte nepadlo, nad možnosťou, že by sa americký vojak utáboril hlbšie vo Východnej Európe, vyjadrilo znepokojenie Rusko.
Podľa slov amerického námestníka obrany Douglasa Feitha Washington na východe Európy počíta s menšími a pružnými jednotkami, čiže má ísť o inú vojenskú infraštruktúru, aká je v západnej Európe z čias studenej vojny. Feith v tejto súvislosti dodal, že presun vojakov nie je motivovaný súčasnými udalosťami, ale dlhodobou perspektívou. Na tomto mieste treba spomenúť rozšírenie NATO smerom na východ a taktiež hrozby, ktoré číhajú na západný svet z ázijského kontinentu.
Predstavitelia Poľska, Bulharska a Rumunska by privítali amerických vojakov na svojom území aj kvôli ekonomickému profitu, ktorý základne prinášajú miestnemu obyvateľstvu. Analytici však upozorňujú, že netreba mať veľké oči. Hovorí jeden z nich Daniel Keohane:
Audio: „Nemyslím si, že Poľsko, Bulharsko a Rumunsko môžu očakávať nejaký ekonomický úžitok podobný tomu, aký malo Nemecko počas studenej vojny. Pôjde totiž o malé základne s nižším počtom ľudí.“
Ďalšiu otázku ohľadom americkej východoeurópskej prítomnosti otvoril bulharský prezident Georgi Parvanov, podľa ktorého by nové základe mali byť založené v rámci dohody Severoatlantickej aliancie.
Ako už bolo naznačené, otázkou samou o sebe je obava Ruska. Američania ubezpečujú Moskvu, že ich nové základne na východe Európy neznamenajú žiadnu hrozbu. Podľa ruského analytika Fjodora Lukjanova sú za ruskými obavami a zvlášť obavami ruských generálov pocity ľudí v obliehanej pevnosti a tradičná podozrievavosť Rusov voči Západu.
Audio: „Vnímajú to ako symbolický krok, demonštrujúci, že NATO a Spojené štáty považujú postsovietsky priestor za priestor, kde majú strategické záujmy. A pre Rusko je zas táto oblasť už tradične sférou jeho záujmov.“
Ako dodávajú pozorovatelia, ruský odpor nemôže zastaviť americké vojenské plánovanie. Rusi si však môžu v tejto diplomatickej hre vybojovať akurát nejaké výhody. Nebolo by to napokon nič nové.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|