Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       8. september 2001 Zmena charakteru štátu - hlavná výzva slovenskej politiky Štefan Hríb Keď nedávno vznikol medzi ministerkou financií a podpredsedom vlády pre ekonomiku spor o trojpercentné zníženie daní pre právnické osoby, Schnognerová vyrukovala s tézou, že tu už ide o zmenu charakteru štátu. Chcela tým povedať, že ak sa dane pre právnické osoby znížia z dnešných 29 na Miklošom navrhovaných 26 percent, Slovensko prestane byť sociálne orientované, ako o tom hovorí ústava, a stane sa príliš trhové, ako to chce pravica. Je to samozrejme nezmysel - tá istá daň sa v predchádzajúcom období znížila na dnešných 29 percent z bývalých 40-tich, a žiadna zmena charakteru štátu sa neudiala. Okrem toho - sociálne orientované trhové hospodárstvo je prázdne slovné spojenie, pretože žiadne trhové hospodárstvo nie je asociálne. Asociálny bol naopak socializmus. Navyše - vládny návrh je iba odvarom návrhov KDH a OKS na zníženie daňového a odvodového zaťaženia, ktoré sa snažia zmeniť podnikateľské prostredie v prospech pracovitých, tvorivých a iniciatívnych. Ja ale mám dôvod si myslieť, že Brigita Schmognerová predsa len čosi cíti správne. Zmienkou o možnej zmene charakteru štátu pomenovala problém, ktorý by mohol - a mal - byť v nasledujúcich rokoch pre slovenskú politiku kľúčový. O zmenu charakteru štátu išlo na území Slovenska pozoruhodne často, pričom väčšinou bez veľkej aktivity tunajšieho obyvateľstva. V roku 1918 sa tu menila monarchia na republiku, v roku 1938 tu Hitler dozoroval premenu demokracie prvej republiky na totalitu dvoch závislých štátov, v roku 1948 ovládol toto územie pod dohľadom Stalina komunizmus, v roku 1968 mu chcela byť naivne pridaná akási ľudská tvár, no Brežnev bol proti, v roku 1989 sa vrátila sloboda, v roku 1992 sa rozpadol spoločný štát a nastúpil mečiarizmus, a v roku 1998 bol ako tak porazený. To všetko boli významné zmeny v charaktere štátu na území dnešného Slovenska, ktoré sa nedajú s poklesom jednej dane o tri percentá nijako porovnávať. V tomto je ministerka financií úplne vedľa, pričom opäť dokazuje, že obraz racionálne uvažujúcej političky, ktorým si až príliš ľahko získala aj sympatie niektorých nepriateľov socializmu, odhodí okamžite, keď ide o čo len minimálne ohrozenie socializmu vo fungovaní štátu. Ak by malo ísť naozaj o zmenu charakteru štátu, akej by sa táto, voči európskej stále ešte prispatá ľavica mala obávať, muselo by ísť o celkom inú „kávu.“ Musel by sa meniť systém školstva smerom k súkromnej iniciatíve a možnosti voľby, musela by sa rozbehnúť reforma dôchodkového systému smerom k zodpovednosti za seba a teda k súkromným fondom, muselo by sa od základu zmeniť zdravotníctvo smerom k trhovým princípom v ňom, a muselo by výrazne klesnúť daňové a odvodové zaťaženie, aby sa tu viac oplatilo podnikať a zamestnávať ľudí. Je pravda, že viaceré návrhy, o ktorých sa tento týždeň začalo hovoriť v parlamente, idú týmto smerom - nie sú to však Miklošove tri percentá, ale dynamické návrhy KDH a OKS na razantné zníženie daňového a odvodového zaťaženia až o 10 percent. Tie však zrejme nemajú šancu prejsť, pretože s nimi nesúhlasí Mikloš spolu s Kozlíkom, takže Schmognerová môže pokojne spávať. Žiadna veľká zmena sa nechystá. Spisovateľ Lajos Grendel vytvoril jeden skvelý dialóg. V deň, keď z územia Československa konečne odišli ruské tanky, prišla východoslovenská babka natešene k dedkovi, a povedala mu: „Rusi odišli“. On sa otočil a stoicky odvetil: „A kto prišiel?“. Nevedel si predstaviť, že je už len na tunajších ľuďoch, aký režim tu bude. Práve tento zvyk na pomery, ktoré sa nedajú ovplyvniť, táto odovzdanosť osudu a vonkajším okolnostiam boli vždy na Slovensku prítomné. Raz to pomohlo gardistom, inokedy komunistom, neskôr Mečiarovi. Dnes to pomáha tým, ktorí tvrdia, že zmeniť charakter štátu sa nemá a ani nedá. Ono sa to ale dá - a ja mám dôvod si myslieť, že práve zmena charakteru dnešného, provinčného a stále príliš socialistického štátu by v nasledujúcich rokoch mala byť hlavnou výzvou slovenskej politiky. Lebo ak nebude, bude ňou opäť iba nudný spor o Mečiara či Fica.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...