Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       29. september 2001 Mám dôvod si myslieť Marián Leško Pred pár dňami, presnejšie v utorok predpoludním, premiér Dzurinda ubezpečoval predsedu Európskej komisie Romana Prodiho, že vládna koalícia prekonala vnútornú krízu i nebezpečné turbulencie, a že vydrží až do riadneho termínu volieb. V ten istý deň a dokonca v rovnakom čase, teda v utorok predpoludním, na tlačovke SDĽ vystúpil minister Magvaši s názorom, že aj keď vláda privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu schválila, a medzinárodný tender už prebieha, predsa len by sa s privatizáciou SPP malo počkať. Mám dôvod si myslieť, že v koalícii sa práve začalo ďalšie, podľa všetkého posledné kolo vnútornej krízy. Vládna koalícia sa dostala do turbulencie, ktorá môže ukončiť spoločné pôsobenie dnešných vládnych strán ešte pred termínom riadnych volieb. Na to, akú kolosálnu transakciu privatizácia SPP predstavuje, prebiehala až donedávna pozoruhodne hladko. Za všetko, čo sa na Slovensku od roku 1991 až do jesene roku 2000 sprivatizovalo, dostal štát približne 55 miliárd korún. Za predaj 49-percent SPP má republika získať prinajmenšom trojnásobok toho, čo dostala za doteraz sprivatizovaný majetok. Ide o sumu, bez ktorej žiadna vláda nemôže spustiť vitálne reformy štátu – reformu zdravotníctva, dôchodkového a sociálneho systému či školstva. S prihliadnutím na fakt, že ide o operáciu strategického významu, jej doterajší priebeh pripomínal ticho pred búrkou. V septembri 1999 poslanci vládnej väčšiny zrušili zákon o strategických podnikoch a zákaze ich privatizácie a v júni 2001 ministri jednomyseľne rozhodli, že 49 percent SPP sa predá vcelku. Medzinárodný tender, z ktorého má vzísť budúci podielnik, bol vyhlásený pred mesiacom. Práve preto, že privatizácia pokročila do takej miery, že by sa mohla aj uskutočniť, ozval sa minister Magvaši a spolu s ním aj tá časť SDĽ, ktorá vidí budúcnosť stany v spolupráci s Ficovým Smerom a Mečiarovým HZDS. Argumenty a zdôvodnenia, prečo sa netreba s predajom SPP ponáhľať, sú presne také, aké vždy boli, keď SDĽ chcela niečo prekaziť. Na priamu otázku, či sa chystá privatizáciu SPP zablokovať, Peter Magvaši odpovedal: „Nech sa udeje, ak na to bude celospoločenský konsenzus.“ Čo je rovnaký spôsob zamietnutia, aký uplatnilo Rusko, keď odmietalo rozšírenie NATO, či HZDS, keď išlo o novelu ústavy. Aj oni totiž hovorili: Nech sa to udeje, ak sa na tom všetci dohodneme. Ale my sme proti, takže sa nedohodneme... Keby bolo podľa Ruska, NATO by sa nerozšírilo, keby bolo podľa HZDS, ústava by sa nenovelizovala. Keď bude podľa Magvašiho, SPP sa nesprivatizuje. Dnešné vedenie SDĽ sa už opäť začína správať tak, ako sa správalo pri reforme verejnej správy. Podpredseda Andrassy sa znovu odvoláva na hlasy z vnútra strany – už mu nehovoria, že treba zastaviť či prehodnotiť reformu, ale privatizáciu SPP. Druhý podpredseda Ondruš opäť vysvetľuje nevysvetliteľné – ako je možné, že to, čo ministri SDĽ vo vláde podporili, strana odmieta. Keď išlo o počet regionálnych samospráv, pán Ondruš musel vysvetliť, prečo ministri SDĽ podporili 12 vyšších územných celkov a strana trvá na ôsmich. Vtedy o ministroch povedal, že „síce hlasovali za 12, ale vnútorne s tým neboli stotožnení“. Teraz sa zas podujal vysvetliť, prečo členovia vlády za SDĽ súhlasili s takým postupom privatizácie SPP, ktoré sa vedeniu prestalo páčiť. O súhlase ministrov podpredseda Ondruš podotkol: „Toto sa rozhodne stať nemalo, malo to byť hlbšie prediskutované.“ Je pozoruhodné, že ten istý podpredseda, ktorý tvrdí, že stanovisko ich vládnych kolegov „malo byť hlbšie prediskutované“, hovorí o odmietavom postoji SDĽ, hoci ako sám priznal, „do tejto chvíle politické orgány o tom nediskutovali“. Je zrejmé, že niektorí predstavitelia strany nemôžu bez straníckej diskusie súhlasiť s vládnym konceptom privatizácie, ale iní predstavitelia SDĽ ho môžu bez akejkoľvek diskusie spochybniť. Páni Magvaši, Andrassy a Ondruš zjavne predpokladajú, že na rozdiel od kolegov, oni hovoria v mene strany. Ak by sa ukázalo, že majú pravdu, potom je privatizácia SPP presne tým projektom, ktorého zmarením chce SDĽ vytvoriť pevný fundament pre budúcu spoluprácu s HZDS a Smerom. Ladislav Krajňák, súkromný podnikateľ a donedávna šéf dozornej rady štátneho SPP, člen SDĽ a stranícky nominant SOP, svojho času povedal, že privatizácia plynárenského priemyslu „je jediným zásadným procesom, ktorý sa za tejto vlády udeje“. Migašova strana sa odhodláva k zásadnému obratu – po ňom urobí všetko, aby sa tento zásadný proces neudial. Aspoň nie za tejto vlády.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...