Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       20. júl 2002 Mám dôvod si myslieť... Marián Leško Podľa toho, čo povedal do vlasti prevážaný Ivan Lexa novinárom, mám dôvod si myslieť, že so zmenenou vizážou sa na rodnú hrudu vrátil ten istý človek, ktorý ju pred dvoma rokmi opustil. 12. júla roku 2000 zverejnil stranícky orgán HZDS faksimile jeho vyhlásenia, ktorým oznámil, že územie Slovenskej republiky opúšťa ako nevinný človek. „Nemienim a nebudem sa súhlasne prizerať na protiústavné a protizákonné postupy spolitizovanej časti orgánov činných v trestnom konaní,“ odkázal Lexa predtým, než sa dva roky stratil v zahraničí. To isté zopakoval aj po dvoch rokoch na palube lietadla smerujúceho do Bratislavy. Vraj všetko, z čoho je obvinený, je vykonštruované, „je to politická objednávka“, ktorú plnia poslušní vyšetrovatelia na príkaz zhora. Treba však povedať, že medzi tým, čo Lexa vyhlasoval do poslednej chvíle, kým nezutekal, a tým, čo vyhlasuje od prvej chvíle, keď ho vrátili, istý rozdiel predsa len existuje. Od 31. augusta 1995, teda odo dňa, keď došlo k zavlečeniu občana Slovenskej republiky do Rakúska, až do svojho odchodu z vlasti, sa bývalý riaditeľ SIS zubami–nechtami držal verzie, ktorú verejnosti predložil jeho stranícky predseda a bývalý priamy nadriadený. Aj Ivan Lexa rovnako ako Vladimír Mečiar dlhé roky tvrdil, že k zavlečeniu prezidentovho syna v skutočnosti nikdy nedošlo, lebo „to bol predstieraný alebo fingovaný únos“. Bývalý riaditeľ SIS zabával verejnosť floskulou, že išlo o samoúnos, ktorý sa mu vládnuca moc z politických dôvodov pokúša hodiť na krk. Keď vyšetrovanie pokročilo do takej miery, že už boli zadržaní jeho podriadení, bývalí funkcionári SIS, tvrdil, že „nie sú zadržaní na základe dôkazov, lebo presvedčivé dôkazy jednoducho nie sú.“ Teraz to už nehovorí, lebo dôkazov a svedectiev o tom, že k zavlečeniu došlo, že ho spáchala SIS a že ho riadil on osobne, je v obžalobe, ktorú vypracovala Krajská prokuratúra v Bratislave, viac než dosť. Tak to napokon býva, ak sa k svojmu podielu na spáchaní činu priznajú tí, čo boli jeho priamymi účastníkmi. Žaloba obsahuje všetky podrobnosti o tom, ako sa trestný čin stal, kto ho realizoval, kto sa na ňom podieľal a ako bol utajovaný. Obsahuje ich aj vďaka výpovediam dvoch blízkych spolupracovníkov Ivana Lexu – plukovníka Jaroslava S., bývalého riaditeľa kontrarozviedky SIS, a podplukovníka Róberta B., bývalého vedúceho odboru SIS. Keď boli ešte len zadržaní, Ivan Lexa o nich povedal: „Plukovníka Jaroslava S. i podplukovníka Róberta B. poznám ako svojich viacročných spolupracovníkov. Sú to čestní, pracovití a statoční ľudia... Vylučujem, že by sa dopustili akéhokoľvek trestného činu.“ Keď títo „čestní, pracovití a statoční ľudia“ vypovedali, a zhodne opísali, ako Lexa koordinoval a riadil prípravu, priebeh i samotné zavlečenie prezidentovho syna, bývalý riaditeľ SIS sa nechal počuť, že ak sa priznali k niečomu, čo neurobili, nie je to vraj jeho problém. Spracovaná žaloba však pre Lexu zjavne problémom je, lebo pri svojom nútenom návrate do Bratislavy už novinárom nehovoril o predstieranom, či fingovanom únose, ani o samoúnose, ale o tom, že vyšetrovatelia nemali právo tento prípad vyšetriť, lebo „pán prezident prikázal, že sa to nebude vyšetrovať“. „Pán prezident“ to prikázal svojimi dvoma amnestiami v čase, keď ho zastupoval Vladimír Mečiar. Vyzerá to tak, že žaloba predstavuje problém aj pre samotného „prezidenta“ Mečiara, lebo ho okrem iného usvedčuje, že sa pokúsil Lexovi poskytnúť falošné alibi. Predseda HZDS totiž tvrdil, že v čase únosu bol bývalý riaditeľ SIS v predsieni rokovacej miestnosti, v ktorej zasadala vláda, že tam bolo veľa ľudí, a že preto je verzia „o tom, že Lexa únos riadil, naprosto nepravdepodobná“. Existujú však svedkovia, ktorí potvrdili, že v čase, keď na ceste medzi Svätým Jurom a Bratislavou skupina osôb prepadla Kováča mladšieho, vtedajší predseda vlády sa približne pol hodiny zdržiaval s Lexom v osobitnej miestnosti, v ktorej boli len oni dvaja. Keďže obžaloba predložila dôkazy, že Lexa koordinoval zavlečenie pred poradou s Mečiarom, i po nej, mohol ho koordinovať i počas nej. Prečo by mu inak na ten čas bývalý predseda vlády poskytoval falošné alibi?		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...