Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 21. november 2008       22. december 2003 Nemám dôvod si myslieť... Marián Leško Jedna britská kabaretná skupina, ktorej produkciu vysielala aj Slovenská televízia, sa po každom dieli lúčila s divákmi rovnakým pozdravom: Časy sa menia, zajtra dovidenia. Pozdrav nie je zlý, ale nie je vždy použiteľný v rovnakom znení. Od roku 1996 som mal tú česť a potešenie, že som vám, vážení poslucháči Rádia Slobodná Európa, mohol každý druhý týždeň povedať, čo si myslím a aký mám na to dôvod. Všetci vieme, že vtedy bolo čo si myslieť a boli na to aj vážne dôvody. V roku 1996 bol úkladne zavraždený Robert Remiáš, rádiá odvysielali nahrávku rozhovoru medzi riaditeľom tajnej sluby Lexom a ministrom Hudekom, Madeleine Albrightová a americký veľvyslanec na Slovensku verejne hovorili o tom, že ak majú Spojené štáty podporiť naše prijatie do NATO, tak „Slovensko musí demonštrovať, že plnie zdieľa demokratické hodnoty aliancie“. Bol to rok, keď vládni poslanci odobrali svojmu bývalému kolegovi mandát len preto, lebo bol kolegom bývalým. A bol to tiež rok, keď Výbor na ochranu novinárov zaradil premiéra Mečiara medzi desiatich najhorších nepriateľov tlače vo svete. Už len tento výpočet dáva celkom slušnú predstavu o tom, že časy sa naozaj menia. Zo siedmich rokov, ktoré odvtedy uplynuli, patrili prvé dva tretej Mečiarovej vláde. Skončili sa tým, že Slovensko vypadlo z Visegrádskej štvorky, nestalo sa členom NATO a Európska únia ani nezačala so Slovenskou republikou priame rokovanie o členstve. Rádio Slobodná Európa, tak ako viaceré ďalšie médiá, robilo vtedy svoju prácu a aj vďaka nej došlo vo volebnom roku 1998 k občianskej mobilizácii, ktorá je porovnateľná s rokom 1989. Prvá Dzurindova vláda, pri všetkých jej chybách a nedostatkoch, vrátila Slovensko tam, odkiaľ ho predchádzajúca garnitúra stiahla. Čo však vôbec neznamenalo, že si o Dzurindovej vláde i jej spôsobe správy vecí verejných nebolo čo myslieť a že na to neboli aj dôvody. Klientelizmus, partokracia, stranícky egoizmus, koaličné politikárčenie boli témy, o ktorých sa tu dalo hovoriť aj častejšie ako raz za dva týždne. Napriek všetkému, čo občania a voliči s touto vládou skúsili, dali jej jadru ešte jednu šancu. O voľbách v roku 2002 sa v zahraničí hovorilo ako o Huntingtonovom teste, ktorý ukáže, či je demokracia v krajine naozaj konsolidovaná. Podľa tohto testu sú demokratické inštitúty a hodnoty v štáte zakotvené, ak v zdraví „prežijú“ dve výmeny vlády. Keďže Slovensko svoj test zvládlo, na budúci rok sa stane členom Atlantickej aliancie i členskou krajinou Európskej únie. V tejto situácii má zahraničie plné právo myslieť si, že zmeny na Slovensku dospeli do takého štádia, že sú už nezvratné a že misia Rádia Slobodná Európa sa môže skončiť. My, čo tu zostávame, však veľmi dobre vieme, že nezvratnosť v tejto krajine nie je stav, ale skôr úloha. Stačí letmý pohľad na volebné preferencie po prvom roku druhej Dzurindovej vlády, aby bolo jasné, že ešte dlho budeme mať dôvod myslieť si všeličo. Hoci nikto nemôže vrátiť krajinu pred rok 1989, ani pred rok 1998, zato vrátiť ju o poriadny kus späť, dokáže všelikto. Nemám ani najmenší dôvod myslieť si, že by sa Slovensku „Slobodka“ nezišla aj v ďalších rokoch. Ale možné je, že ju teraz naliehavejšie potrebujú inde. Preto ešte raz, vďaka za všetko. S vami, vážení poslucháči, sa lúčim s pozdravom: Časy sa menia. Takže dovidenia. Marián Leško je komentátorom denníka Sme		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...