|
|
| |
|
Dnes je utorok, 6. január 2009 |

|
|

|
5. august 2001
|
Južná Dakota je známa podobizňami štyroch Američanov, vytesaných do skaly
|
Fedor Sutoris
|
Pri bežnom pohľade na mapu Spojených štátov by asi nebolo možné uhádnuť, že jedným z hlavných zdrojov príjmu v štáte Južná Dakota je turistický ruch. Leží v severnej časti krajiny, približne uprostred medzi Atlantikom a Tichým oceánom a je súčasťou, ako sa im tu hovorí, stredozápadných planín, ktoré sú známe v prvom rade poľnohospodárstvom. "Južná" sa volá iba preto, lebo na sever od nej je ešte Severná Dakota a potom už kanadské hranice. Meno Dakota majú oba štáty po jednej z najväčších skupín indiánskeho kmeňa Sioux, ktorí odtiaľto pred 300 rokmi vyhnali iné indiánske kmene, a ktorí sa pred vyše sto rokmi sami dostali do závažného konfliktu s Európanmi. Veľké časti Južnej Dakoty sú dodnes pod indiánskou správou.
Turistov sem láka nielen na americkom stredozápade ojedinelá oblasť horskej prírody, ale aj americká minulosť, ktorá tu je zvečnená -- ako sa niektorí nazdávajú -- na celé tisícročia do budúcnosti. Hlavným cieľom je na americké pomery malé pohorie Black Hills, teda "Čierne vrchy" dosahujúce výšku asi Nízkych Tatier. Ale turistom nejde iba -- ba väčšine dokonca ani v prvom rade -- o prírodu. V skalnej stene hory Mount Rushmore tu roku 1926 naplánoval a o 15 rokov takmer dokončil svoje dielo sochár Gutzon Borglum. Sú to známe obrovské skalné podoby tvárí štyroch významných amerických politikov a prezidentov -- George-a Washingtona, ktorý bol zakladateľom Spojených štátov; Thomasa Jeffersona, ktorý sa zaslúžil o vyhlásenie nezávislosti; Abrahama Lincolna, ktorý krajinu zjednotil po občianskej vojne; a Theodora Roosevelta, ktorý sa okrem iného zaslúžil o zákonné opatrenia na ochranu americkej prírody.
No hoci tieto skalné portréty jednoznačne vedú v popularite, nie sú tu jediné. Keď sa práca na nich pomaly končila, za sochármi prišiel vtedajší náčelník kmeňa Sioux Henry Standing-Bear a požiadal ich, aby niekoľko míľ odtiaľto začali nový projekt, ktorý by pripomenul hrdinstvo Indiánov. Jedným z jeho nepriamych predkov totiž bol v amerických dejinách známy náčelník Crazy Horse. Roku 1867 viedol v štáte Montana na západ odtiaľto indiánsky útok, pri ktorom rozdrvil vojsko federálnej armády. Práca na skalnej soche náčelníka Crazy Horse-a sediaceho na koni pokračuje už 50 rokov. Je to veľmi nákladný projekt -- predpokladá sa, že po dokončení to bude najväčšia socha na svete, 170 metrov vysoká a takmer 200 metrov široká. Čo aj len hlavu bude mať tak veľkú ako všetky štyri hlavy skalného portrétu amerických prezidentov dovedna. Už dnes k nej prichádza asi milión turistov ročne.
Fedor Sutoris s Americkým atlasom Slobodnej Európy
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|