|
|
| |
|
Dnes je utorok, 6. január 2009 |

|
|

|
5. august 2001
|
Rozšírenie EÚ bude príležitosťou aj pre úradníkov z Východu
|
Gabriel Sedlák
|
Rozšírenie Európskej únie o prvé postkomunistické krajiny je možno naozaj otázkou už iba troch rokov. No zrejme ani v deň vstupu nebude jasné, či si ich občania budú môcť hľadať prácu v „služobne starších“ štátoch únie hneď, alebo až po dvoch, piatich, či dokonca siedmich rokoch. Existuje však skupina osôb, bez práce ktorých - vykonávanej naviac priamo v srdci únie - sa ten-ktorý nový členský štát nezaobíde.
Byrokratický aparát Európskej únie dnes tvorí asi 22 tisíc ľudí, z nich asi 18 tisíc pracuje v Európskej komisii, čo je niečo ako vláda súčasnej pätnástky. Avšak počet osôb, ktoré únia zamestnáva vo svojich úradoch a rôznych agentúrach nielen v Bruseli, Luxemburgu a Štrasburgu, ale aj v rade ďalších miest, je ešte vyšší, asi 30 tisíc.
Všade na týchto miestach dnes samozrejme stretnete občanov niektorého z členských štátov. Rozšírenie únie však bude znamenať jedinečnú pracovnú príležitosť pre tých najschopnejších úradníkov zo strednej a východnej Európy. Európska komisia predstavila v minulých dňoch svoju správu, podľa ktorej si rozšírenie pätnástky na východ vyžiada nielen prijatie stovák týchto ľudí, ale aj preklady a tlmočenie z nových jazykov a pod.
Správa ráta s tým, že v roku 2004 bude mať únia desať nových členov: štyri višegrádske štáty, vrátane Slovenska, tri pobaltské, Slovinsko, Cyprus a Maltu. Hovorca Európskej komisie pre oblasť reformy Eric Mamer v tejto súvislosti uviedol, že predbežne sa pracovne počíta s nástupom asi 2400 úradníkov z týchto krajín v nasledujúcich desiatich rokoch. Väčšinou budú prijímaní na základe konkurzov, ktoré sa v jednotlivých metropolách začnú organizovať hneď po podpise dohody o pristúpení. Ak zostaneme optimistami, takto v lete o dva roky by už mohli byť v plnom prúde.
Nábor tlmočníkov a prekladateľov by sa mal začať ešte skôr. Tí by sa už od budúceho roka mali podieľať na konečnej podobe prekladov európskeho práva, ktorých 90 tisíc strán má byť súčasťou zmlúv o pristúpení.
Mimochodom pokiaľ ide o jazyky, oboznámenie sa s administratívou únie v Bruseli či v sídle Európskeho parlamentu v Štrasburgu po rozšírení bude dôkazom bohatosti starého kontinentu v tomto smere. Hovorca Eric Mamer
k tomu povedal.
AUDIO: „Pokiaľ ide o oficiálne jazyky únie, dohody zjavne predpokladajú, že všetky jazyky členských štátov, ktorých je jedenásť, sú oficiálnymi jazykmi a každá nová krajina k nim zrejme pridá svoj vlastný oficiálny jazyk.“
Po vstupe desiatky nových členov by sa ich počet mal zvýšiť o osem na devätnásť. To už bude pekný Babylón aj bez toho, aby tam bolo počuť baskičtinu, či rusínčinu. Ľudia, pochádzajúci z etnicky pestrého prostredia, kde mohol mať človek rovnako blízko napríklad k slovenčine, češtine, maďarčine a nemčine, pričom bežne rozumie aj poľštine a v škole sa naučil ďalšie dva svetové jazyky – angličtinu a francúzštinu – budú mať zelenú.
Avšak akémusi výlučnému postaveniu najfrekventovanejšej angličtiny určite neodzvoní. Stačí si len predstaviť komunikáciu medzi takými odlišnými krajinami, akými sú povedzme Lotyšsko a Bulharsko.
Žiadne kvóty na obsadzovanie úradníckych postov v únii neexistujú. „Snažíme sa iba o približnú rovnováhu, aby si nikto nepripadal diskriminovaný,“ tvrdí hovorca Európskej komisie Mamer. Pri postupnom obsadzovaní bruselských, štrasburských a iných kancelárií sa teda nedá očakávať taký neľútostný boj, akého bola Európa svedkom vlani v decembri na summite v Nice. Tam sa rozhodovalo o budúcom rozložení síl predovšetkým vo výkonných orgánoch únie, a nikto nikomu nič nedaroval.
„Musí sa presadzovať zásada,“ hovorí Mamer, „že úradníci neslúžia svojej krajine, ale iba a jedine záujmom únie.“ Aj nám Stredoeurópanom, dedičom rakúsko-uhorskej byrokratickej tradície, nezostáva než veriť, že ak dnes náhodou tieto slová neplatia úplne, raz to tak naozaj bude.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|