Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       5. august 2001 Rozšírenie EÚ bude príležitosťou aj pre úradníkov z Východu Gabriel Sedlák Rozšírenie Európskej únie o prvé postkomunistické krajiny je možno naozaj otázkou už iba troch rokov. No zrejme ani v deň vstupu nebude jasné, či si ich občania budú môcť hľadať prácu v „služobne starších“ štátoch únie hneď, alebo až po dvoch, piatich, či dokonca siedmich rokoch. Existuje však skupina osôb, bez práce ktorých - vykonávanej naviac priamo v srdci únie - sa ten-ktorý nový členský štát nezaobíde. Byrokratický aparát Európskej únie dnes tvorí asi 22 tisíc ľudí, z nich asi 18 tisíc pracuje v Európskej komisii, čo je niečo ako vláda súčasnej pätnástky. Avšak počet osôb, ktoré únia zamestnáva vo svojich úradoch a rôznych agentúrach nielen v Bruseli, Luxemburgu a Štrasburgu, ale aj v rade ďalších miest, je ešte vyšší, asi 30 tisíc. Všade na týchto miestach dnes samozrejme stretnete občanov niektorého z členských štátov. Rozšírenie únie však bude znamenať jedinečnú pracovnú príležitosť pre tých najschopnejších úradníkov zo strednej a východnej Európy. Európska komisia predstavila v minulých dňoch svoju správu, podľa ktorej si rozšírenie pätnástky na východ vyžiada nielen prijatie stovák týchto ľudí, ale aj preklady a tlmočenie z nových jazykov a pod. Správa ráta s tým, že v roku 2004 bude mať únia desať nových členov: štyri višegrádske štáty, vrátane Slovenska, tri pobaltské, Slovinsko, Cyprus a Maltu. Hovorca Európskej komisie pre oblasť reformy Eric Mamer v tejto súvislosti uviedol, že predbežne sa pracovne počíta s nástupom asi 2400 úradníkov z týchto krajín v nasledujúcich desiatich rokoch. Väčšinou budú prijímaní na základe konkurzov, ktoré sa v jednotlivých metropolách začnú organizovať hneď po podpise dohody o pristúpení. Ak zostaneme optimistami, takto v lete o dva roky by už mohli byť v plnom prúde. Nábor tlmočníkov a prekladateľov by sa mal začať ešte skôr. Tí by sa už od budúceho roka mali podieľať na konečnej podobe prekladov európskeho práva, ktorých 90 tisíc strán má byť súčasťou zmlúv o pristúpení. Mimochodom pokiaľ ide o jazyky, oboznámenie sa s administratívou únie v Bruseli či v sídle Európskeho parlamentu v Štrasburgu po rozšírení bude dôkazom bohatosti starého kontinentu v tomto smere. Hovorca Eric Mamer k tomu povedal. AUDIO: „Pokiaľ ide o oficiálne jazyky únie, dohody zjavne predpokladajú, že všetky jazyky členských štátov, ktorých je jedenásť, sú oficiálnymi jazykmi a každá nová krajina k nim zrejme pridá svoj vlastný oficiálny jazyk.“ Po vstupe desiatky nových členov by sa ich počet mal zvýšiť o osem na devätnásť. To už bude pekný Babylón aj bez toho, aby tam bolo počuť baskičtinu, či rusínčinu. Ľudia, pochádzajúci z etnicky pestrého prostredia, kde mohol mať človek rovnako blízko napríklad k slovenčine, češtine, maďarčine a nemčine, pričom bežne rozumie aj poľštine a v škole sa naučil ďalšie dva svetové jazyky – angličtinu a francúzštinu – budú mať zelenú. Avšak akémusi výlučnému postaveniu najfrekventovanejšej angličtiny určite neodzvoní. Stačí si len predstaviť komunikáciu medzi takými odlišnými krajinami, akými sú povedzme Lotyšsko a Bulharsko. Žiadne kvóty na obsadzovanie úradníckych postov v únii neexistujú. „Snažíme sa iba o približnú rovnováhu, aby si nikto nepripadal diskriminovaný,“ tvrdí hovorca Európskej komisie Mamer. Pri postupnom obsadzovaní bruselských, štrasburských a iných kancelárií sa teda nedá očakávať taký neľútostný boj, akého bola Európa svedkom vlani v decembri na summite v Nice. Tam sa rozhodovalo o budúcom rozložení síl predovšetkým vo výkonných orgánoch únie, a nikto nikomu nič nedaroval. „Musí sa presadzovať zásada,“ hovorí Mamer, „že úradníci neslúžia svojej krajine, ale iba a jedine záujmom únie.“ Aj nám Stredoeurópanom, dedičom rakúsko-uhorskej byrokratickej tradície, nezostáva než veriť, že ak dnes náhodou tieto slová neplatia úplne, raz to tak naozaj bude.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...