Dnes je piatok, 21. november 2008       19. august 2001 Víťazné ťaženie angličtiny v Európe Daniel Bútora Pred pár rokmi návštívil centrálu Slobodnej Európy nemecký veľvyslanec v Prahe. Hovorilo sa o Nemecku v Európe, o rozšírení Európskej únie i o prehlbovaní európskej integrácie, ba dokonca aj o európskej ústave. Ako chcete mať, opýtal som sa veľvyslanca, skutočne jednotnú Európu bez akéhosi európskeho ľudu či európskeho národa, bez jasnejšieho vyjadrenia toho európskeho „my“? A ako chcete mať takýto európsky ľud bez jedného jazyka, ktorý budú všetci Európania ovládať? A aký iný jazyk by to mohol byť než angličtina, jazyk nielen najuniverzálnejší, ale vzhľadom na kľúčovú nemecko-francúzsku os v Európskej únii aj takmer neutrálny? Otázka, pravdaže, nebola úplne korektná. Ak aj niekedy vznikne európsky ľud, nebude to asi na úkor dnešných národov a ich jazykov. A najmä, pri hľadaní európskeho lingua franca nejde o rozhodnutie európskych úradníkov, ale o tisíce rozhodnutí jednotlivcov, skupín i inštitúcií. Pravdou však je, že jedno i druhé môžeme už dnes na starom kontinente pozorovať. Tento týždeň informovali európske denníky o liste ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska šéfovi Európskej komisie, v ktorom protestujú proti prílišnému presadzovaniu angličtiny v európskych inštitúciách. Herr Fischer a M Védrine, píše sebe vlastným štýtom londýnsky denník Times, požiadali Signora Prodiho, aby zabránil vytláčaniu ich materských jazykov. Dôvodom bola snaha podpredsedu Európskej komisie Kinnocka o zjednodušenie bruselskej byrokracie, komplikovanej potrebou neustáleho prekladania pracovných verzií dokumentov. Podľa Kinnocka (bývalého šéfa britských lauburistov) by pracovné verzie dokumentov mali byť v budúcnosti v angličtine a až záverečné verzie by boli preložené do ostatných jazykov. Najmä Francúzi namietali, že už dnes je aj tak väčšina pracovných dokumentov v angličtine. Romano Prodi údajne prisľúbil, že bude otázke venovať pozornosť. Tí, čo sa pohybujú po chodbách bruselských kuloárov, sú teda voči „nadvláde“ angličtiny ostražití. Väčšiu ústretovosť voči tomuto jazyku majú tí, čo sa pohybujú na európskom trhu práce. Posledné vydanie hospodárskeho týždenníka Business Week prinieslo rozsiahly materiál o európskych spoločnostiach, ktoré viac a viac pokladajú angličtinu už nie za výhodu, ale za základnú podmienku prijatia do zamestnania. Francúzsky Alcatel a fínska Nokia majú angličtinu ako firemný jazyk, podobne ako francúzsko-nemekcý Aventis. V Holandsku sídliaca paneurópska firma KPNQuest požaduje, aby všetky e-maily boli písané po anglicky, a to aj pošta medzi napríklad nemeckými zamestnancami. Dôvodom je rastúca prepojenosť trhov. Veľké európske spoločnosti pôsobia vo viacerých krajinách, čoraz častejšie sú aj zlúčenia s americkými spoločnosťami. Európania, ktorí nehovoria po anglicky, majú často horšie zamestnania ako tí, ktorí tento jazyk ovládajú. V 19. a 20. storočí sa európskym krajinám podarilo naučiť európskych sedliakov čítať a písať v ich jazykov a zmeniť ich na pracovnú silu, poznamenáva Business Week. Dnes treba, aby sa ľudia naučili po anglicky. Nielen vedúci pracovníci, ale aj obyčajní zamestnanci veľkých firiem sa po večeroch zdokonaľujú v angličtine. Nemeckí odborári zo spoločnosti DaimlerChrysler sa predsa potrebujú dohovoriť s americkými zamestnancami firmy, povedal jeden z nich. Podľa týždenníka tiež možno v Európe pozorovať, že v bohatých častiach – severské krajiny, Holandsko, Nemecko a veľké mestá ako Paríž alebo Miláno – je angličtina bežná, a tieto miesta bohatnú ešte viac. Chudobnejšie oblasti v okolí stredomoria sú na tom s angličtinou horšie, a kvôli tomu tiež prichádzajú o investície. Dobrou správou je, že ide o generačný problém: až dve tretiny mladých Európanov hovoria po anglicky, oproti každému piatemu medzi staršími. Pravdaže, obava pred dominanciou angličtiny jestvuje. Keď francúzsky minister obrany Richard odsúhlasil angličtinu ako jazyk francúzsko-nemeckého vojenského bataliónu, domáca tlač ho označila za hrobára francúzštiny. A ani nemecký veľvyslanec v Prahe pred pár rokmi na otázku ohľadne európskeho lingua franca priamo neodpovedal. Zástupca 80-miliónového národa musí vedieť, pokiaľ až môže zájsť. Jedno je však isté: hoci sme sa mohli rozprávať po nemecky, jeho odpovede odzneli vo veľmi slušnej angličtine.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...