[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je streda, 7. január 2009


[poslat]    [tlac]   



26. august 2001

Pľúca planéty v ohrození

Peter Gabaľ

Slovenský prezident Rudolf Schuster sa v stredu podvečer vrátil z päťtýždňovej dovolenky v Brazílii. Slovenské médiá si spravidla uštipačne všimli dopad súkromného výletu na štátny rozpočet, či príbehy o čakaní na anakondu, ktorú Schuster túžil nafilmovať, a o jeho zdravotných problémoch v horúcom prostredí. My sa ale na prostredie, v ktorom strávil dovolenku slovenský prezident, pozrieme trochu inak: reč budee o Amazonskom pralese.

Amazonský prales umiera. Nie je to síce žiadna novinka, ale možno práve preto, že to už dávno nie je novinka, sa o tomto probléme už tak často nehovorí a svet si naň akoby zvykol. A tak si aspoň krátko pripomeňme niekoľko údajov, ktoré pred niekoľkými týždňami na túto tému priniesla agentúra Reuters.

V prvom rade zopakujme najznámejší fakt, že amazonský prales, ktorý sa rozkladá najmä na území Brazílie, ale siaha aj za hranice Venezuely a Kolumbie, sa zvykne nazývať pľúcami planéty. Rastliny, ako je známe, v procese fotosyntézy premieňajú oxid uhličitý na kyslík – a ten je najobjemnejšou a kľúčovou zložkou vzduchu, ktorý dýchame a bez ktorého by sme jednoducho neprežili. Vzhľadom na rozlohu a hustotu rastlinstva v nepriestupnej amazonskej džungli je obrovská produkcia kyslíka vskutku zásobárňou planéty, po ktorej ho roznášajú vzdušné prúdy.

Ničenie pralesa preto v konečnom dôsledku ohrozuje celú planétu. Problém je samozrejme všeobecný, lesy ubúdajú všade na Zemi, tu je však najviditeľnejší a najvážnejší. Navyše po kampaniach v 90-ych rokoch trochu znovu ochabla pozornosť, venovaná tejto otázke a v minulom roku bol zaznamenaný najväčší úbytok dažďového pralesa od roku 1995. Podľa satelitných snímkov sa v roku 2000 znížila jeho plocha o viac než pol percenta. Samotné toto číslo neznie veľkolepo a navyše je príliš abstraktné. Ak si však človek uvedomí, že každý rok pribudne ďalších niekoľko promile, je namieste biť na poplach. Pre lepšiu názornosť dodajme, že celková plocha amazonského pralesa je väčšia ako celá západná Európa, pričom tá časť, ktorá už zmizla, je porovnateľná s Belgickom. A pridajme ešte jeden údaj: tropický prales je domovom asi 30- tich percent rastlinstva aj živočíšstva Zeme.

Brazílska vláda naznačuje, že sa bude venovať problému v o niečo väčšej miere ako doteraz. V roku 1995 sa podarilo znížiť úbytok pralesa z ôsmich desatín percenta ročne na ani nie polovicu, odvtedy však tento podiel opäť rastie. Údajne sa na tom podieľajú najmä zásahy farmárov v rozsahu ich súkromného vlastníctva. Podľa brazílskej ministerky životného prostredia Mary Allegrettiovej vláda zavedie špeciálny systém licencií na vyrubovanie stromov. Ani súkromní vlastníci by teda nemali ťažiť stromy bez toho, aby na to mali vopred vydané povolenie. Systém sa má začať zavádzať v najviac postihnutých oblastiach, a postupne sa rozšíriť na celý amazonský región.





[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print