|
|
| |
|
Dnes je piatok, 21. november 2008 |

|
|

|
2. september 2001
|
S Americkým atlasom v Severnej Karolíne
|
Fedor Sutoris
|
Dvesto kilometrov z asi dvakrát tak dlhého pobrežia štátu Severná Karolína je známych tým, že sa tu nehovorí o obyčajom brehu, ale o inde v Amerike neznámom "vonkajšom" pobreží. Od pevniny sa tu odštiepuje veľmi dlhý a úzky, prevažne z piesku vytvorený polostrov, na ktorý ďalej nadväzuje asi dvestokilometrový reťazec podobne dlhých a úzkych ostrovov a ostrovčekov. Reťazec zabieha v poloblúku do Atlantiku a napokon sa zasa pripojí k pevnine. Hovorí sa mu Outer Banks, teda po slovensky približne "Vonkajšie pobrežie" alebo aj "Vonkajšie plytčiny".
Stredná časť tohto úzkeho piesočného poloblúka je dnes prírodná rezervácia. V jej vrchole je "Vonkajšie pobrežie" vzdialené od pevniny takmer 50 kilometrov. V najužších miestach ostrovčekov človek prejde od jedného brehu k druhému za 15 minút. Chôdzu trocha spomaľuje piesočný povrch, ale v ceste nestojí takmer nič, teda ak človek nie je blízko rekračných chát a zariadení. Väčšiu časť stromov kedysi dávno vyrúbali Európania hlavne na opravu lodí a v minulom storočí to dokončili tí, ktorí na niekoľkých miestach začali stavať dovolenkové strediská. No práve odlesneniu vďačí severokarolínske "Vonkajšie pobrežie" za svoje dnešné čaro. Bez ochrany stromov sa neudržalo ani menšie rastlinstvo a pôda je odvtedy vystavená priamemu náporu vetra a vĺn. Živly tento pás zeme najprv zúžili a napokon na ňom aj vytvorili niekde až 40-metrové piesočné duny, najväčšie na východnom pobreží Ameriky.
Napriek niekoľkým historickým pamiatkam a niekoľkým miestam s pomerne zachovaným životným štýlom aj zvláštnymi nárečiami tradičných rybárskych osád zostávajú jednou z hlavných atrakcií tohto reťazca úzkych ostrovov tie časti prírodnej rezervácie, kde si možno sadnúť celkom osamote, iba s piesočnými dunami; s vetrom a vodou; sledovať zápas rozbúreného mora s pevninou; drobných rastlín s mŕtvou pôdou; východy či západy slnka; a oblohu popretkávanú bielymi stopami po prúdových lietadlách.
Hoci si človek môže namýšľať, že tu je v akejsi oáze minulosti, Američania ani tu na "Vonkajšom pobreží" neleňošili. Neďaleko odtiaľto sa roku 1903 prvýkrát na svete vzniesol do vzduchu človekom skonštruovaný stroj ťažší ako vzduch, inámi slovami prvé lietadlo bratov Wrightovcov. V miestnom múzeu je jeho verná kópia. Romantikom končiacim dovolenku pripomína to, že bez lietadiel by dnes síce na severokarolínskom "Vonkajšom pobreží" stretli oveľa menej ľudí, ale aj to, že keby nežili v blízkom okolí, bez lietadiel by sa sem asi ani nikdy nedostali.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|