Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       9. september 2001 Keď umenie slúži štátu: muzikál z románovej prvotiny Saddama Husajna Anna Rausová V posledných rokoch sa tešia aj na Slovensku veľkej priazni muzikály. Newyorská Broadway či londýnsky West End prispeli svojimi profesionálnymi produkciami k tomu, že niektoré muzikály možno dnes už považovať za klasické diela tohto žánru. Do širokej palety má čoskoro pribudnúť ďalší muzikál – tentoraz sa pripravuje v Bagdade. Z informácií, ktoré z ďalekého Iraku o muzikále prenikli, je zatiaľ jasné iba to, že sa ponesie v duchu hesla „Umenie má slúžiť štátu“. Vo svete umenia nie je iracký vodca Saddám Husajn žiadnym nováčikom. Doteraz však skôr ako predmet umeleckých snáh. Jeho portrét či vo forme plagátov, obrazov alebo sôch je v dnešnom Iraku všadeprítomný. Saddám pózuje v najrôznejších podobách – usmieva sa v serióznom obleku, pôsobí rozhodne vo vojenskej uniforme a budí dojem úprimného zápasu pre spravodlivosť v sudcovskom talári, jeho päste v nadživotnej veľkosti dominujú hlavnému bagdadskému bulváru. Iracký samovládca si kult osobnosti pestuje najnovšie aj vstupom do sveta umenia ako autor. 160-stranový román z jeho pera možno nájsť v každej verejnej knižnici a najnovšie sa chystá preraziť aj na doskách, ktoré znamenajú svet – vo forme muzikálu. Saddámov romantický príbeh „Zabibah a kráľ“ spôsobil doslova senzáciu. Príbeh krásneho dedinského dievčaťa, ktoré sa navzdory či práve kvôli brutálnemu manželovi zamiluje do kráľa, znie síce lapidárne, ale poslušní literárni kritici chválou nešetria - v duchu hesla „Umenie slúži štátu“. Romantický motív poslúžil Saddámovi, aby svojmu ľudu aj umeleckou formou poskytol ponaučenia, napríklad ústami kráľa, že národ potrebuje od svojho vodcu prísnu kontrolu, lebo len vtedy má istotu. S patričným odstupom sa na literárnu úroveň Saddámovho umeleckého počinu pozerá iracký literárny kritik Ali Abdur Amir . Názor na jeho hodnotu má celkom odlišný, na rozdiel od svojich kolegov v Bagdade si ho aj môže dovoliť vysloviť nahlas – veď žije v jordánskom Ammáne: AUDIO: „Skutočná téma a jazyk diela sú Saddámove. Napríklad neexistuje profesionálny spisovateľ, aj keby bol primitívny, ktorý by zakončil knihu heslami „Nech žije iracká armáda“, „Nech žije ľud“ – presne takto končí Saddám svoje prejavy“. Čo chcel vlastne iracký vodca povedať, keď sa pustil do takej neistej oblasti, akou je literatúra? Ali Abdur Amir sa domnieva, že Saddámovi nestačí, že je politickým a vojenským vodcom, má ambície byť najlepším a najuznávanejším aj v oblasti kultúry: AUDIO: „Posolstvo má ukázať, že Saddám je mnohostranný génius, ktorý dokáže byť aj románopiscom. Vie veľmi dobre, že iracká kultúrna verejnosť bude považovať jeho knihu za míľnik“. Muzikálovú podobu monumentálneho príbehu lásky, ktorý je len nutným pozadím pre Saddámov otvorený návod, o čom a ako majú irackí literáti vlastne písať, by mal Bagdad vidieť ešte do konca tohto roka. Keďže Saddámove päste na najväčšom bagdadskom bulváre nie sú iba symbolické, už dnes je viac než isté, že muzikál „Zabibah a kráľ“ bude mať v Iraku fenomenálny úspech. Či už sa objaví aj na newyorskej Broadway a ďalších svetových scénach, to už je iná otázka.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...