Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       16. september 2001 Myseľ teroristu Daniel Raus V roku 356 pred Kristom zapálil v Efeze istý Herostratos Artemidin chrám. Keď sa ho pýtali, prečo to spravil, odpovedal, že už je starý a ešte neurobil nič významné. Herostratos sa chcel dostať do histórie. Efežania mu to chceli znemožniť, vydali teda zákon, podľa ktorého hrozil trest smrti každému, kto by vyslovil alebo napísal jeho meno. Termín „terorizmus“ vtedy neexistoval a nikoho nenapadlo, že proti tomuto chorému javu bude raz musieť bojovať celý civilizovaný svet. Herostratos napriek Efežanom do histórie vstúpil, no jeho miesto je v nej poľutovaniahodné. A po vyše 23-och storočiach sa zdá, že v každom teroristovi sa skrýva kúsok tohto vyšinutého človeka. Moderná mediálna doba priniesla jeho nasledovníkom zlaté časy. Upozorniť na seba je totiž podstatne ľahšie ako kedysi. Podstatou terorizmu je hlboké presvedčenie, že účel svätí prostriedky. Dostať sa do histórie, zmeniť vládu v tej ktorej krajine či presadiť politické ciele nejakej skupiny je v mysli teroristu podstatne vyššia hodnota ako životy nevinných ľudí – a často aj ako vlastný život. Takmer vždy ide s terorizmom ruka v ruke fanatizmus - rasový, náboženský alebo politický. Teroristi sa zvyčajne delia zhruba do troch skupín. V prvej sú jednotlivci, ktorí s čímsi nesúhlasia a excentricky reagujú. Príkladom môže byť známy americký “Unabomber” - muž, ktorý posielal na americké univerzity balíčky, ktoré po otvorení explodovali. Podarilo sa ho objaviť až po tom, čo zverejnil svoj súkromný “manifest”. Častejší je iný druh terorizmu, v ktorom sa menšinová skupina pokúša presadiť svoje politické - či nábožensko-politické ciele. Typická je Írska republikánska armáda alebo baskická ETA. Ďaleko najobávanejším je však jav, ktorý prišiel v posledných rokoch a ktorý sa označuje termínom “superterorizmus”. Súvisí s globalizáciou dnešného sveta a má takmer vždy medzinárodny charakter. Sú za ním dobre organizované skupiny, a hlavne: je s ním spojené čosi ako nová mentalita teroristu. Rozdiel je nasledovný: Starý terorista chce málo obetí a veľa publicity. Má heslo: čo najviac hluku a čo najmenej krvi. Pred útokom varuje a povie, kde presne vybuchne bomba, aby mali ľudia čas odísť. Po výbuchu sa k činu prihlási a povie svoje požiadavky. Nový terorista je z iného cesta. Chce zabíjať masovo, aby jeho hrozný čin pôsobil celkom zdrvujúco. Zostáva v utajení, nikoho nevaruje, k činom sa nehlási a prejavuje chorobný záujem o zbrane hromadného ničenia. Vychádza z predpokladu, že v utajení naháňa ešte väčší strach. Udalosti v New Yorku a Washingtone sú dôkazom, že ľudstvo sa dostáva do éry boja proti superterorizmu. Tento boj je zodpovednosťou celej západnej civilizácie, teda aj Slovenska. Kto ho podcení, riskuje svoju existenciu. Spojené štáty už dlhšie varujú, že teroristi sa pokúšajú získať zbrane hromadného ničenia. Chcú napríklad vyvinúť čosi na spôsob smrtiaceho víru Ebola, ktorý zabíja s 90-percentnou účinnosťou. Špekuluje sa aj o prácach na takzvaných “etnických patogénoch”, ktoré by mali smrtiace účinky iba na určité etnické skupiny obyvateľstva. Obávaným momentom je chvíľa, keď sa im dostane do rúk jadrovú zbraň. Predstava šialenca, ktorý môže zničiť svet, sa 11.septembra 2001 presunula z oblasti science fiction do reality. Ak by naša civilizácia v terajšej skúške zlyhala, mená teroristov sa do histórie, na rozdiel od efezského Herostrata, zrejme nedostanú. Žiadna história totiž nemusí pokračovať. Každý ale uzná, že by to bola slabá útecha.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...