Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       16. september 2001 Slušný človek ešte žije Jaroslav Rozsíval V utorok 11-eho septembra sa ocitli v priamom ohrození života desaťtisíce, ak nie stá tisíce Američanov. Mnohí politici označili tento deň za vyhlásenie vojny civilizovanému svetu. Ide však o celkom inú vojnu, akú svet naposledy zažil pred 60-timi rokmi. Na jej začiatku sa takisto ocitli v priamom ohrození života státisíce ľudí. Ľudí, ktorí nesúhlasili s politikou Adolfa Hitlera, a ktorých on sám označil za svojich úhlavných nepriateľov. O týchto ľudí sa však v roku 1938 zaujímal iba málokto. Jedným z nich bol dnes už 92-ročný britský občan Nicholas Winton. Winton bol v roku 1938 mladý začínajúci burzový maklér. Na Vianoce sa chystal na lyžovačku do Švajčiarska, lenže priateľ, pracujúci pre istú charitatívnu organizáciu, ho zavolal na viac-menej dobrodružnú cestu do Prahy. A tak sa Winton ocitol zrazu tvárou v tvár kritickej situácii českých utečencov, ktorí museli opustiť pohraničné oblasti Československa, anektované Nemeckom a rozhodol sa, že im pomôže. Na rozdiel od iných však Winton okamžite pochopil, že Hitler svoje zámery chce realizovať a tak sa pokúsil o nemožné – vyviezť z obkľúčeného Československa ohrozené české deti. Deti komunistov, sociálnych demokratov, novinárov, literátov, deti občanov židovského pôvodu. Obrátil sa na zastupiteľské úrady všetkých štátov s prosbou o ich prijatie, kladná odpoveď prišla iba z Veľkej Británie a Švédska. V roku 1938 ešte nik netušil, koľko takých ohrozených detí sa ocitne na konečných železničných staniciach koncentračných táborov. Winton, ktorý prišiel do Prahy bez akýchkoľvek prostriedkov, napokon zariadil, zorganizoval a zaplatil odvoz tisícok detí, z nich sa mu napokon podarilo vyviezť z Československa 669. Vlaky, ktoré mali opustiť Prahu v septembri 1939, už nikto nevypravil, vypukla totiž vojna. Nicholas Winton o svojom čine päťdesiat rokov mlčal. V osemdesiatych rokoch našla jeho žena na povale ich domu starý album s výstrižkami novín a fotografiami neznámych detí. A tak sa napokon veľká časť zachránených mohla po mnohých rokoch stretnúť so svojim záchrancom Nicholasom Wintonom. Vďaka dokumentárnemu filmu Mateja Mináča má teraz túto možnosť aj široká verejnosť. Spolu so svojimi spolupracovníkmi zhromaždil Mináč veľké množstvo unikátneho archívneho materiálu, ktorý sa mu podarilo sceliť do umelecky citlivej a často aj veľmi dojímavej podoby. Niekoľko rokov práce prebehne divákovi pred očami za necelých 60 minút. Otázky, ktoré si však musí klásť po zhliadnutí tohto filmu, mu zaberú oveľa viac času – nie je to totiž film o hrdinovi, ale o obyčajnom slušnom človeku a o celom rade slušných ľudí, ktorých on sám zachránil. Sprievodcom tohto dokumentárneho príbehu je známy kanadský novinár Joseph Schlesinger, pochádzajúci mimochodom z Bratislavy, ale medzi zachránenými deťmi nájdeme aj známeho britského režiséra Karla Reisza (Francúzova milenka), či bývalého britského ministra, lorda Alfreda Dubsa, alebo spisovateľku Věru Gissingovú. Pochopil som, že rodina je to najdôležitejšie, tvrdí jeden zo zachránených v kruhu svojej rozvetvenej rodiny. Joseph Schlesinger na záver dodáva: Myslím si, že Nicholas Winton je tým najslušnejším človekom, akého poznám. Sám Winton o svojich deťoch povedal: "Z tých, ktorých som stretol, sa všetkým darí dobre, niektorým veľmi dobre, niektorým nie a mali smutný život, ale taký je už svet, lenže aj smutný život je stále ešte život, keby sa vtedy nedostali von, nemali by ani ten." Nicholas Winton. Zoznámte sa s ním aj vy – v najnovšom českom filme slovenského režiséra Mateja Mináča Sila ľudskosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...