Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       23. september 2001 Taliban a jeho družina Daniel Raus Meno Usamu bin Ládina a islamského hnutia Taliban sa v posledných dňoch skloňuje vo všetkých pádoch. Pozrime sa teraz ale na otázku, prečo vlastne zaznamenali islamskí fundamentalisti v Afganistane úspech a prečo sa im podarilo získať na svoju stranu časť zbedačeného obyvateľstva. Extrém vyvoláva extrém. Táto zákonitosť zjavne platí pre afganské hnutie Taliban. To sa totiž zrodilo doslova v troskách živoriacej spoločnosti a jeho radikalizmus sa zdal byť potrebnou odpoveďou na všeobecný chaos, ktorý v krajine vládol celé desaťročia. Význam slova Taliban je „tí, ktorí hľadajú“. Hnutie založili v Kandaháre mladí študenti islamu, prichádzajúci z Pakistanu. Mali dva ciele: ukončiť chaos a nastoliť islamský štát. Upozornili na seba pred siedmimi rokmi záchrannou akciou proti únoscom konvoja 30-tich áut. Rukojemníkov vyslobodili a zodpovedných zločincov popravili. Ako konštatuje novinár a spisovateľ Ahmed Rašíd , žijúci v Pakistane, hnutie spočiatku získalo úprimnú podporu obyvateľov: AUDIO „V južnom Afganistane panoval chaos a bezzákonnosť, čo využívali miestni mocipáni. Taliban prišiel so snahou vyčistiť od nich krajinu, nastoliť zákon a poriadok, a tiež islam. To aj urobil a bol spočiatku celkom populárny. Rozširoval sa vďaka podpore z Pakistanu, ktorý mu pomohol vojensky, až kým nedobyl Kábul v roku 1996“. Na všetkých dobytých územiach zavádzal Taliban striktný zákon šaria. Zlodejom sa odtínali ruky a vrahov čakala verejná poprava podrezaním. Ženy stratili takmer všetky práva. Nemôžu chodiť do školy, nemôžu mať bežné zmestnanie, musia byť zahalené a na ulicu môžu iba v sprievode mužškého príbuzného. Televízia je zakázaná, väčšina obyvateľov negramotná. Ak spočiatku predstavoval Taliban (v biednom výbere možností) určitú nádej stability, čoskoro jeho mladí a politicky neskúsení protagonisti presvedčili svet o opaku. Jeden zo zlomov predstavoval muž menom Usama bin Ládin, ktorý v máji 1996 prišiel zo Sudánu. Na úvod venoval Talibanu 3 milióny dolárov a hnutie si viac menej kúpil. Ahmed Rašíd komentuje vzťah medzi Talibanom a bin Ládinom nasledovne: AUDIO „Ide hlavne o to, že bin Ládin podporoval množstvo ich aktivít. Dával im peniaze a zabezpečil tisícky bojovníkov. Za Taliban bojuje v Afganistane okolo 3000 Arabov. Podielal sa tiež na ich vývoze tovaru, pašovaní a drogovoých obchodoch. A stal sa tiež v istom zmysle ideologickým vodcom, uviedol ich do sveta islamského radikalizmu. Viedol ich kde chcel. Od Talibanu nechcel iba útočište, ale spojenectvo“. Po čase bol Taliban rovnako brutálny, ako jeho predchodcovia. Dnes neváha zabíjať civilistov, zapaľovať ich domy alebo zničiť úrodu pred žatvou. Azda preto popularita hnutia medzi obyvateľmi Afganistanu výrazne poklesla, takže z ich radov prichádza v poslednom čase minimum dobrovoľníkov. Čo sa týka vojenskej sily, tá je významná skôr v miestnych podmienkach: 45 000 vojakov, z toho 12 000 cudzincov (väčšinou Pakistancov, Arabov a Uzbekov). Výzbroj tvoria sovietske Migy, sovietske tanky T-59 a T-55, granátomety, protitankové a protilietadlové rakety a tisícky malých zbraní. Vojenské prostriedky sú azda to jediné, čo pochádza z 20.storočia. Stredovekému výkladu Koránu zodpovedajú totiž stredoveké podmienky v Afganských mestách a dedinách. A Taliban zrejme neblahý stav k lepšiemu nezmení.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...