Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       23. september 2001 Peklo zvané Afganistan Daniel Bútora Muž, ktorého Amerika obviňuje zo zosnovania útokov na New York a Washington, sa doteraz nachádzal v Afganistane. Usama bin Ládin žije už niekoľko rokov pod ochranou fanatických klerikov hnutia Taliban, ktoré pred pár rokmi vojensky ovládlo takmer celý Afganistan. Pri úderoch na základne bin Ládina sa Západ zrejme bude snažiť čo najmenej ublížiť krajine, ktorá si toho v posledných desaťročiach užila viac, ako si mnohí vedia predstaviť. Už dávno pred úvahami o odplate za útok na Ameriku sa o Afganistane hovorilo v spojitosti so slovami: katastrofa, hrôza, tragédia. Utečenci z indonézskej lode, ktorých v auguste zachránila nórska nákladná loď, boli prevažne z Afganistanu. Afganci sú jednou z hlavných skupín medzi nelegálnymi prisťahovalcami do Európy, policajné jednotky ich nachádzajú schovaných v kamiónoch, chytajú ich v Británii pri východe z tunela pod Lamanšským prielivom. Na česko-slovenských hraniciach bolo tento rok zadržaných deväťdesiat Afgancov. To, čo vidíme v Európe či na nórskej lodi, sú však iba čriepky z veľkej mozaiky: za posledných dvadsať rokov Afganistan opustilo viac ako šesť miliónov ľudí. Väčšina z nich žije v susednom Pakistane a v Iráne, státisíce sú v Indii, v Austrálii a tiež v Európe. Kedysi utekali pred ruskými vojskami, potom pred občianskou vojnou, naposledy pred krutovládou Talibanu a tohtoročnou vlnou hladomoru, ku ktorej prispelo veľké sucho. Od 11. septembra sa ďalšie a ďalšie tisíce snažia dostať z krajiny z obáv pred novou vojnou - Pakistan, Irán, Tadžikistan a ďalšie susedné štáty však uzavreli svoje hranice. Afganci pozostávajú z viacerých etnických skupín - najznámejší sú Paštúni, Tadžikovia, Hazari a Uzbeci - a sú prevažne sunitskí moslimovia. V 19. storočí sa Afganistan stal kolbišťom medzi cárskym Ruskom a Britskou Indiou. Veľká Británia mala obavy, že sa Rusi cez Afganistan dostanú až do Indie. Snahy o vojenskú kontrolu Afganistanu im však nevyšli - tisíce Britov boli zabité v roku 1842, a v britských vojenských dejinách doteraz figuruje porážka z roku 1880, kedy afganská armáda zabila takmer tisíc britských vojakov. Najväčšia invázia 20. storočia, sovietska okupácia z roku 1979, potvrdila, aké ťažké je krajinu obsadiť: Rusi zabili asi milión Afgancov, napokon však museli v 89-tom krajinu opustiť. Moci sa postupne ujali tzv. svätí bojovníci proti okupácii, mudžahedíni, počas Studenej vojny podporovaní aj Američanmi. Mudžahedínom sa v 92-om podarilo obsadiť hlavné mesto Kábul a popraviť ruského spojenca Nadžibuláha. Mudžahedíni však nepreukázali schopnosť vládnuť, a veľmi rýchlo upadli do vzájomných bojov. V nich sa postupne presadil fanatický Taliban s radikálnym výkladom koránu: zákaz hudby, kín, televízie, vzdelania a práce žien, zničenie historických sôch Budhu, označenie hinduistov zvláštnym oblečením či najnovší proces s kresťanmi sú najznámejšími prejavmi súčasných vládcov Afganistanu. Talibanu zatiaľ vzdoruje vojensky oslabená tzv. Severná aliancia. Jej najvýznamenší predstaviteľ, generál Masúd, však krátko po útoku na New York zahynul na severe Afganistanu práve rukou agentov Talibanu. V čase príprav západnej akcie proti Usamovi bin Ládinovi a možno aj proti Talibanu sa objavili skúsenosti ruských vojakov z Afganistanu. Vysoký britský dôstojník označil v 19. storočí Afganistan za otrávenú čašu. Rusi dnes o svojej vojenskej akcii hovoria ako o pekle. Krajina, ktorá dokáže život cudzích vojakov obrátiť v peklo, však podobné slzavé údolie pripravuje dlhé desaťročia aj svojim vlastným obyvateľom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...