Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 21. november 2008       30. september 2001 Mladých Izraelčanov láka emigrácia Nataša Dudinská Podla nedavneho prieskumu verejnej mienky, 25% Izraelcanov by vycestovalo do zahranicia na dlhsiu dobu, keby mali prilezitost a 14% vazne premysla o emigracii. V suvislosti s vystahovanim ostavaju Spojene staty zaslubenou zemou, ktoru by si zvolila takmer polovica opytanych. Na druhom mieste je Australia, potom Europa, Kanada a Velka Britania. Potencialnych emigrantov spaja hlavne vek: az 28 percent ludi vo veku 28 az 34 rokov zvazuje moznost vystahovania sa. Su to ludia na zaciatku profesionalnej kariery, ktori sa chystaju zalozit alebo prave zalozili rodinu a casto maju male deti. Prave oni nesu najvacsie bremeno zaloznickej sluzby v armade, este nie su financne tak zabezpeceni, aby si mohli kupit dom ci platit hypoteku a hlavne su zcestovali a sveta znali v porovnani s generaciou svojich rodicov. Za posledne desatrocie sa totiz stalo nepisanym zvykom, ze mladi ludia po trojrocnej sluzbe v armade a este nez zacnu studovat ci robit karieru, travia rok na cestach okolo sveta. Od zaciatku Intifady ma Ben Zion Citrin, novinar a autor knihy “Ako ziskat druhy pas” plne ruky prace. Obracia sa na neho coraz viac ludi, ktori sa sice nechystaju hned zajtra odist, ale tuzia po ukludnujucom pocite, ktory by im poskytol pas inej krajiny. Citrin tvrdi, ze “mnohi z nich trpia pocitmi uzkosti a bezmoci. Boja sa, ze vypukne vojna a obavaju sa o osud svojich deti. Cudzi pas im zarucuje moznost odist v pripade potreby.” Citrin zdoraznuje, ze zaujemcov o cudzi pas tvoria oddani obcania statu. Sluzili v armade a chodia na kazdorocne manevre, ktore su obzvlast v tejto dobe nebezpecne. Trapia ich vycitky svedomia za to, ze premyslaju o emigracii. Ale nechcu tu ostat, pretoze stratili nadej na moznost mieru. Zvysil sa tiez pocet tych, ktori sa snazia ziskat pracovne povolenie v zahranici ako aj pocet zaujemcov o zahranicny byt. Obzvlast velky zaujem je o byty na Manhatane, na Floride, vo Francuzsku, Spanielsku ale tiez v Madarsku a v Cechach. Byt v zahranici totiz dava pocit, ze je kam ist v pripade najhorsieho. Uz samotne snivanie o kupe bytu v nejakej pokojnej krajine pomaha mnohym ludom relaxovat. A jedna vynaliezava obchodna spolocnost ponuka moznost kupy pozemku na Vanuatu, skupine ostrovov v juznom Pacifiku. Okolo 2 000 rodin si uz takto predplatilo buducnost na exotickym ostrove bez vojen a bez dani. Pred vyse 20 rokmi byvaly premier Jicchak Rabin nazval vystahovalcov hanlivym vyrazom: “spolocensky odpad”. A pred desiatimi rokmi, pocas Vojny v Perzskom zalive, boli ludia, ktori utekali pred irackymi raketami do bezpecneho Eilatu ci do zahranicia, oznaceni za “dezerterov”. Tento prevladajuci postoj k vystahovalcom v izraelskej spolocnosti odzrkadluje i samotny jazyk. V hebrejcine sa pristahovalec nazyva “ole”, co znamena “ten, kto ide hore”, kdezto slovo pre vystahovalca “jored” znamena “ten, kto ide dolu”. Izraelska spolocnost je odchovana na kolektivistickom etose, bez ktoreho by vsak nebolo mozne takmer z nicoho vybudovat moderny stat a vyse 50 rokov ho branit v nespocetnych vojnach. Dnes vsak z budovatelskych idealov a kolektivistickej sudrznosti zostali akurat nostalgicke spomienky a pamatnici sa stazuju na prevladajuci individualizmus a konzumny sposob zivota. Asi je to prirodzeny dosledok spolocenskeho vyvoja, pocas ktoreho nielenze vzrastla zivotna uroven a krajina sa viac otvorila svetu, ale zaroven sa objavili trhliny v izraelskom stoicizme. Ludia coraz viac spochybnuju zmysel obeti, padlych za vlast. Je len prirodzene a ludske, ze Izraelcania chcu konecne zit normalne a s pocitom bezpecia. A tak niet divu, ze mnohi, obzvlast mladi ludia, chcu hladat stastie inde. I ked samozrejme by bolo lepsie, keby nemuseli. Keby Izrael bol zase krajinou, do ktorej by ludia radsej prichadzali, ako z nej odchadzali.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...