Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       7. október 2001 September a židovské sviatky Nataša Dudinská Židovské sviatky sú zaujímavým fenoménom. Udalosti, ktoré sa v nich pripomínajú, sa stali väčšinou pred tisíckami rokov a sú aj v našom kultúrnom prostredí dobre známe. AUDIO - trubenie na shofar (v pozadi modlitby v synagoge) To bol shofar, cize barani roh. Jeho zvuk sa po cely september rozlieha Izraelom. Vyvolava radostne ocakavania i bazen. Ohlasuje prichod zidovskeho noveho roku a zapacatenie Knihy zivota. Vybavovanie byrokratickych zalezitosti je neradno si nechavat na september. Normalny zivot sa totiz takmer zastavi a na uradoch vas odbyju s usmevnym: "acharei chagim", cize "po sviatkoch". Zacinaju na Rosh Hashana, zidovsky novy rok, o par dni nasleduje Yom Kippur, Den pokania a vzapati na to tyzdnovy Succot, Sviatok stankov. Polovica Izraelcanov v tomto case vycestuva do zahranicia a druha polovica sa presunie na plaze Stredozemneho, Cerveneho a Mrtveho mora alebo zaplni kazdy kusok vzacnej izraelskej zelene. Rosh Hashana je podla zidovskej tradicie nielen zaciatkom noveho roku ale aj vyrocim stvorenia sveta. Tohto roku uz 5762-ym. Na tento sviatok sa jedia jablka namacane v mede. Jablka ako symbol kruhu, t.j. roku, ktory sa uzavrel a med ma osladit novy rok. Sviatocny stol zdobia aj granatove jablka, ktorych pocetne zrnka maju inspirovat co najviac dobrych skutkov. A hlava ryby je vyjadrenim priania, aby ste boli v cele a nie na chvoste. Rosh Hashana je tiez Dnom sudu, ktory ohlasuje trubenie na barani roh. Spravodlivi su zapisani do Knihy zivota a osud ostatnych ostava otvoreny dalsich 10 dni az do Yom Kippur. Pocas tychto desiatich dni sa maju ludia kajat a napravit krivdy, ktore sposobili, aby sa im tiez uslo miesto v Knihe zivota. Yom Kippur, Den pokania je najvacsim zidovskym sviatkom. V tento den sa zivot v celom Izraeli uplne zastavi. Nepracuje sa, nejazdia vobec ziadne auta, televizia a radio nevysielaju a vsetky obchody a kaviarne su zavrete. Cesty patria v tento den detom, prehanajucim sa na bicykloch a kolieskovych korculiach. Prevlada biela farba, symbol noveho zaciatku zbaveneho starych hriechov. Pobozni travia cely den modlitbami v synagoge a ostatni vychutnavaju svate ticho, panujuce v uliciach inak rusnych miest. A takmer vsetci, i ti najvacsi bezboznici, sa 24 hodin postia. Na zaver Yom Kippur prenikavy zvuk baranieho rohu oznami, ze nebeske brany sa uzavreli a Kniha zivota zapacatila. Krajina sa pozvolna vracia do normalnych kolaji. Teda takmer. O par dni totiz zacina Sviatok stankov, Sukkot. Na balkonoch, dvoroch a v parkoch sa objavia vlastnorucne postavene sukky, t.j. stany zastresene palmovym listim. Po cely tyzden sa ma co najviac casu travit v sukkach, pripominajucich docasnost pribytku Zidov, ktorych osud nutil byt vecne na ceste. Na Sukkot Izraelcania tiez putuju doslova, ci uz do zahranicia alebo po Izraeli. Za festivalom alternativneho divadla do Akka, za filmovym festivalom do Haify, za lietajucim sarkanmi do puste. Tentokrat sviatocne modlitby a novorocne priania zneju obzvlast naliehavo. Tohtorocne sviatky su totiz poznamenane pretrvavajucim izraelsko-palestinskym konfliktom, ktory vypukol prave pred rokom, na Rosh Hashana. Sviatocna nalada sice prevlada, ved zmysel sviatkov spociva aj v tom, aby ludia zabudli na drsnu kazdodennost a nacerpali novu energiu z nadcasovych symbolov a ritualov. No o to viac si tohto roku ludia praju navzajom, aby novy rok bol lepsi a veselsi. A hlavne aby priniesol mier.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...