|
|
| |
|
Dnes je piatok, 21. november 2008 |

|
|

|
14. október 2001
|
Minister vnútra Otto Schily - bašta nemeckej vlády v boji proti terorizmu
|
Ján Šalgovič
|
Minister vnútra Otto Schily sa v poslednom čase stal baštou nemeckej vlády v boji proti medzinárodnému terorizmu, ktorý zapustil korene aj medzi Rostockom a Mníchovom. Vypočujte si jeho portrét z pera nášho tamojšieho spolupracovníka Jána Šalgoviča.
Otto Schily sa stal tromfovým esom červeno-zeleného kabinetu v boji proti terorizmu. Nikto iný z kabinetných ľavicových predstaviteľov totiž nie je v stave dôveryhodnejšie zastávať bezpečnostné pozície, potrebné na realizáciu efektívneho boja proti teroristickej hydre. V posledných dňoch a týždňoch totiž musia vládni politici hodiť cez palubu takmer všetky idealistické predstavy o vnútornej politike. Musia sa rozlúčiť s víziami o multikultúrnej spoločnosti. Musia akceptovať, že pre normálny život spoločnosti sú jednoznačne potrebné aktívne pracujúce spravodajské služby. Musia sa zmieriť so skutočnosťou, že niektorí z miliónov cudzincov, žijúcich v Nemecku, majú za lubom niečo iné, než pokojne študovať na univerzite alebo pracovať vo fabrike. Musia si uvedomiť, že štát zasiahne do súkromnej sféry každého občana omnoho radikálnejšie, ako je mnohým milé. A v neposlednom rade: musia brať do úvahy, že je absolútnou nutnosťou mať funkčnú a výkonnú armádu.
Dlhé roky platilo v Nemecku “klasické” rozdelenie vnútrobezpečnostného politického spektra: ľavicové strany brojili voči údajne represívnym štátnym orgánom; pravicové strany zase upozorňovali na ich nezastupiteľné úlohy. Po 11. septembri sa stratili všetky doterajšie politické koordináty: Sociálni demokrati a Zelení začali pod dojmom teroristických útokov uskutočňovať kroky, o ktorých sa prednedávnom nesnívalo ani tým najzarytejším pravicovým konzervatívnym politikom. A najlepším propagátorom takýchto opatrení je práve Otto Schily, zelený renegát a pravicový sociálny demokrat.
Pri diskusiách o kladoch a záporoch - povedzme potreby zostriť podmienky pri poskytovaní nemeckého občianstva cudzincom - pôsobí totiž nanajvýš dôveryhodne a presvedčivo. Pritom prvý pohľad na jeho životnú dráhu by mal hovoriť o niečom inom. Doktor práv Otto Schily prešiel všetky možné stupne dráhy ľavicového aktivistu. Bol politicky angažovaným advokátom v roku 1968 - počas legendárnych politických nepokojov v Berlíne a v celom Nemecku. V 70. rokoch zastupoval pred súdom teroristov skupiny RAF. V 80. rokoch bol hviezdou na politickom nebi Strany zelených. Od roku 1983 bol za Zelených v Spolkovom sneme. V roku 1989 prestúpil pre neprekonateľné nezhody s vtedajším vedením Zelených do SPD. Od roku 1990 je poslancom Bundestagu za sociálnych demokratov. A od roku 1998 ministrom vnútra Schröderovho kabinetu.
Otto Schily pochádza z rodiny bohatého fabrikanta v Bochume. Práve preto pôsobil v role advokáta ľavicových radikálov a extrémistov tak trochu exoticky. Podobne aj v strane Zelených. Svoje miesto na slnku našiel až ako minister vnútra. Z advokáta teroristov sa stal zástancom štátu a jeho mocenských inštitúcií, potreby efektívneho fungovania spravodajských a iných orgánov, ktoré doteraz nepatrili medzi ideologických miláčikov ľavicových politikov a sympatizantov. Otto Schily medzičasom stelesňuje lepšie ako veľa pravoverných konzervatívcov heslo: Law and order, teda právo a poriadok. Je jednoducho výnimočným zjavom: poturčencom, ktorý nie je horší od Turka.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|