Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       14. október 2001 Americký veľkofilm Pearl Harbor: nekonečná viera v happy end Peter Gabaľ Až prekvapivé množstvo súvislostí medzi hollywoodskymi trhákmi a – v tomto prípade smutnou – skutočnosťou sa začalo objavovať po osudnom 11om septembri. Najmä na príklade veľkofilmu Pearl Harbor si niektoré z nich teraz všíma Peter Gabaľ. „Dobrý film sa na technicky dokonalej rekonštrukcii slávnej bitky postaviť nedá. Naviac, ak trvá nekonečných 183 minút a dve tretiny z neho predstavuje presladená nepodarená romanca,“napísal Jaroslav Ridzoň v recenzii na film Pearl Harbor. Na filmovej stránke internetového magazínu Inzine vyvolal zaujímavú diskusiu. Od tvrdých odsudkov až po názor, že film je určený teenagerom, ktorí doteraz ani netušili, že nejaký Pearl Harbor bol vôbec zbombardovaný. A v Amerike žijúci Slovák prízvukuje, že tam vytvárajú verejnú mienku médiá a bežný občan málo rozlišuje medzi CNN a Hollywoodom. Takéto rozlišovanie je ale vskutku stále ťažšie. Čo sme donedávna vídali v katastrofických filmoch, CNN dnes vysiela v priamom prenose. Núka sa otázka, či tvorcovia hollywoodskych filmov tak vnímavo predpovedajú blížiacu sa realitu, alebo sa teroristi nechali až príliš uniesť nápadmi amerických režisérov. Faktom je, že spoločnosť Miramax Films, ktorá v júli kúpila práva na román Andyho McNaba, musela v septembri škrtať zo scenára: pasáž, kde sa Usama bin Ládin vyhráža, že vyhodí do povetria Biely dom, vlastne prestala byť filmovou fikciou. Filmov, ktorých scenáre sa prerábajú, alebo po dokončení neboli uvedené do kín, je po 11. septembri viac. A okrem otázky, či akčné vízie nie sú návodom pre teroristov, sa dnešný Hollywood pasuje i s problémom, ako zobrazovať záporných hrdinov. Už v Spojených štátoch je objektívne rôznorodé publikum, a ambíciou hollywoodskych veľkofilmov je dobyť svet a zasiahnuť čo najširšie masy. Za daného stavu a pri zachovaní pravidiel politickej korektnosti je hrozne zložité vystihnúť fakt, že teroristi sú fanatickí prívrženci islamu spravidla z arabského sveta, a pritom neuraziť Arabov či moslimov ako takých. Práve film Pearl Harbor je príkladom snahy vyrovnať sa s obdobným problémom: po 7. decembri 1941 v americkom filme dlho platilo, že nepriateľ má šikmé oči. Lenže dnes je toto klišé neprípustné, a japonský generál, ktorý zosnoval útok na americkú tichomorskú flotilu, je vo filme div nie kladnou postavou. Keď ho podriadený nazve géniom, že vymyslel ničivý útok, generál si skormútene povzdychne: génius by bol ten, kto by vymyslel, ako sa vyhnúť vojne. Pilotov japonských bombardérov, ktorí nasadzujú životy, film zobrazuje ako fanatikov s krvilačným leskom v očiach. Popri uvážlivom generálovi, ktorý sa trápi – ale v závetrí, to asi nie je spravodlivý obraz. Aj keď v inej rovine vystihuje smutný paradox týchto dní – a je to výrazné posolstvo filmu: na jednej strane japonskí piloti, ktorých stvárnenie nepriamo, ale predsa evokuje samovražedných kamikadze, na strane druhej americkí piloti, ktorí sa púšťajú do riskantného útoku na Tokio, ale chcú byť živými hrdinami. Ak niekomu toto posolstvo filmu Pearl Harbor uniklo, tak nikoho nemôže nechať na pochybách odkaz Sulajmana Ghaisa, hovorcu bin Ládinovej siete Al-Kajda: Máme mladých ľudí, ktorí dychtia po smrti rovnako, ako Američania dychtia po živote, vyhlásil Ghais štyri týždne po útokoch na New York a Washington. Hovorca teroristov chcel zastrašiť Západ odhodlaním na smrť. Možno však svoju prostorekosť trochu prehnal: voľba je až príliš jasná. A to, čomu sa európski intektuáli tak radi vysmievajú, môže Američanov vskutku zachrániť. Hollywood totiž nie je len symbolom katastrofických vízií a sladkých romancí, ale aj – a najmä - nekonečnej viery v happy end.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...