Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       21. október 2001 Aké formy finančných transakcií používajú teroristi Jaroslav Rozsíval Finančné zdroje teroristických organizácií, medzi aké patrí aj skupina Al-Kajdá pod vedením Usamu bin Ládina, sú predmetom intenzívneho pátrania západných vyšetrovateľov. Nasledujúce riadky sú o tom, aké formy finančných transakcií pritom používajú. Nemecký týždenník Die Zeit si už pred mesiacom položil otázku, kde hľadať milióny dolárov, z ktorých žije dnešný terorizmus. Odpoveď na túto otázku je však veľmi ťažká nielen z pohľadu vyšetrovateľov, ale aj z pohľadu zákonodarcov, ktorí by mali prijať opatrenia na zabránenie toku tzv. špinavých peňazí pre potreby medzinárodných zločineckých organizácií, operujúcich po celom svete. Odborníci odhadujú celkovú sumu, ktorou disponuje najhľadanejší muž tohto sveta Usama bin Ládin, na štvrť miliardy dolárov. Samozrejme, že na miliardárskom nebi dnes nájdeme oveľa významnejších boháčov, z ktorých však iba málokto narába so svojimi dolármi takým nezvyčajným spôsobom ako spomínaný saudsko-arabský „podnikateľ“. Vyšetrovatelia sa zhodujú v jednom: 250 miliónov dolárov je príliš veľká suma peňazí na to, aby sa nedala vypátrať. Aj napriek realizovanému zmrazeniu veľkého počtu finančných kont v Spojených štátoch, Veľkej Británii a v iných krajinách sveta, je viac ako možné, že teroristická organizácia Al-Kajdá disponuje ešte stále dostatočným množstvom financií na realizáciu svojich ničivých útokov. Tak ako Mafia, či Kolumbijský drogový kartel, využívajú aj teroristi z Al-Kajdy na financovanie svojej činnosti celý rad krycích firiem, ktorých platby sa realizujú cez tzv. off-shore centrá, teda štáty, či oblasti s mimoriadnymi daňovými a finančnými zákonmi, umožňujúcimi podnikateľom nekontrolovateľné presuny peňazí. Prevádzkovanie vlastnej banky v tichomorskom mini-štáte Nauru vás napríklad vyjde na 1500 dolárov ročne. Zabrániť toku peňazí cez banky, sídliace v nepriehľadných daňových rajoch kdesi uprostred oceánu je aj naďalej mimoriadne ťažkým orieškom. Oveľa komplikovanejší problém predstavuje však pre medzinárodných vyšetrovateľov jeden z najstarších spôsobov súkromného bankovníctva, známy v arabskom svete ako Hawala, po našom tieňové či podzemné bankovníctvo. V celej južnej Ázii sa dodnes zachoval veľmi funkčný a efektívny systém zasielania peňazí do tých najodľahlejších oblastí sveta, systém, postavený na vzájomnej dôvere a osobných kontaktoch hawala-brokerov, ktorých môžete nájsť na tých najrozličnejších miestach. Transakcia na spôsob hawaly prebieha veľmi jednoducho: Odosielateľ príde napríklad do miestnej trafiky, vysloví dohovorené heslo, odovzdá trafikantovi-brokerovi sumu peňazí a na papieriku napísanú adresu príjemcu. Ten obdrží peniaze ešte v ten istý deň, od iného podobného brokera, a to aj na druhej strane zemegule – obchod prebehne cez telefón a peniaze sa fyzicky presúvajú medzi jednotlivými brokermi zase celkom inými, ale určite nie bankovými kanálmi. Monica Bondová je súdnou expertkou na pranie špinavých peňazí v Londýne. Sama tvrdí, že je veľmi ťažké určiť do akej miery je spomínaný tieňový bankový systém hawala zneužiteľný pre ilegálne transakcie. AUDIO: "Samozrejme, používa sa ako vyhovujúca záležitosť, ako neformálny systém pre potreby prevodu peňazí medzi rodinnými príslušníkmi, ale je veľmi ľahko zneužiteľný, pretože pri ňom zvyčajne chýbajú dokumenty. Takže je to veľmi jednoduchý systém na pranie špinavých peňazí. Typické je, že ten, kto perie špinavé peniaze, nepoužíva iba jednu schému, či systém, ale používa celý rad techník a aj vozidiel na prevoz peňazí a ich krytie. Takže dal by sa použiť aj tento systém, ale nie výlučne iba tento." Podľa riaditeľa britského Inštitútu medzinárodného a komparatívneho práva Madsa Andenasa by sa mala snaha o odrezanie finančných zdrojov teroristických organizácií v prvom rade zamerať na bežné banky, ktoré umožňujú finančné prevody väčšiny teroristických peňazí, na rozdiel od spomínanej hawaly, či niektorých islamských charitatívnych organizácií. Podľa Andenasa by sa vyšetrovatelia, zaoberajúci sa podozrivými finančnými operáciami, mali najskôr zamerať na tie členské štáty EÚ, ktoré naďalej odmietajú spriehľadniť svoje bankové operácie, ako Luxembursko, či Rakúsko, ale pod mikroskop by sa mali dostať aj krajiny, usilujúce sa o členstvo v Európskej únii. Hawala stojí podľa Andenasa určite za pozornosť, ale pri porovnaní s tzv. bežnými bankovými prevodmi ide predsa len o celkom iné sumy peňazí. A o tie práve ide. Aj Usamovi bin Ládinovi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...