Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       28. október 2001 Rozhovor s historikom a vedeckým sekretárom SAV Dušanom Kováčom Ivan Štulajter RFE: Pán Kováč, podľa vášho názoru založilo sa unitárnou koncepciou 1. Československej republiky pnutie medzi Čechmi a Slovákmi, ktoré nakoniec v príhodnej chvíli vyústilo do rozpadu spoločného štátu? D. Kováč: Myslím si, že nie. Myslím si, že unitárne zriadenie československého štátu bolo nevyhnutnosťou v čase jeho vzniku. Problémy nastávali postupne, kedy sa mohlo možnože citlivejšie reagovať na vývoj situácie – na to, že sa Slováci postupne vyvíjali a dotvárali ako kompaktný samostatný národ. Určite to nebolo založené na začiatku, ale niekde – a podľa môjho názoru – to bolo hlavne po II. Svetovej vojne, kedy sa obnovilo Československo. Boli celkom iné podmienky a tam sa nebralo do úvahy, že situácia vo vzťahoch medzi Čechmi a Slovákmi je už celkom iná, aká bola v roku 1918. RFE: Akú váhu v tom probléme slovenskej identity zohrával rozdielny historický vývoj, keď Čechy ovplyvňoval po stáročia rakúsky a nemecký živel a Slovensko oproti nim modernizačne zaostávajúce Uhorsko? D. Kováč: Áno, toto bol jeden z problémov Československa, pretože Československo vzniklo z dvoch celkov, ktoré neboli na rovnakom stupni vývoja a tu sa myslí predovšetkým vývoj hospodársky, ale aj historický. Ovplyvnilo to, samozrejme, aj identitu oboch národov, pretože identita nie je len vec nejakého národného cítenia, ale je to vzťah aj k svojmu okoliu a prostrediu. Myslím si, že tu boli vcelku rozdielne východiskové pozície a toto malo určitý vplyv na vzťahy Čechov a Slovákov. Vytvárali sa určité stereotypy na jednej aj druhej strane. Myslím si však, že je to normálne a že to nebolo natoľko rozdielne, že by národy nemohli žiť vedľa seba v jednom štáte aj niekoľko storočí. RFE: S odstupom času ako sa ako historik pozeráte na rozdelenie federácie Čechov a Slovákov v 90. rokoch minulého storočia. Bola to podľa vás viac historická, teda predchádzajúcim vývojom podmienená udalosť, alebo skôr politická, istým spôsobom náhodilá, spontánna reakcia na žičlivé okolnosti? D. Kováč: Rozdelenie Československa sa nedá definovať tak, ako sa niekde objavuje, že to bol nejaký výsledok stáročného boja, zápasu Slovákov o samostatnosť, pretože pri rozdelení Československa nakoniec neboli len Slováci. Bolo to rozhodnutie, ktoré urobili politici v danej politickej chvíli. Je známe, že to urobili bez toho, aby sa opýtali svojich občanov a som presvedčený o tom, že keby sa občanov pýtali – nakoniec nie je to len moje presvedčenie, hovoria o tom úradné štatistiky – väčšina občanov aj českej časti republiky aj slovenskej – bola za udržanie Československa. Bolo to politické rozhodnutie danej chvíle po voľbách v roku 1992. RFE: Tento týždeň licenčná rada schválila vstup českej televízie Nova na Slovensko. Nevnímate toto ako symbol, že predsa len tie dva národy ekonomicky, kultúrne mentalitou patria k sebe - napokon aj geopoliticky smerujú do tých istých západných štruktúr – že tu sa niekde ten oblúk niekedy v budúcnosti opäť spojí? D. Kováč: Po zániku spoločného štátu sa dokonca vzťahy medzi obyvateľmi jednej a druhej časti bývalej republiky vylepšili. Odpadli zbytočné otázky, kto na koho dopláca a pod. Vývoj v Európe smeruje k tomu, že nakoniec to, čomu sa hovorí štandardná hranica a všetky snahy urobiť štandardnú hranicu medzi ČR a SR nakoniec, ak sa integračný proces podarí, vyústia do toho, že Česi a Slováci znova budú v rámci jedného väčšieho celku a myslím si, že v tom celku si stále budú k sebe najbližšie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...