Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       4. november 2001 Šesť rokov od zavraždenia Jicchaka Rabina Natasa Dudinska Už je tomu 6 rokov, co doslo k atentatu na izraelskeho premiera Jicchaka Rabina. Izrael sa dodnes nespamatal z tejto tragickej udalosti a mnohi tvrdia, ze sucasna intifada je tiez jej dosledkom. V septembri 1993, dva roky pred atentatom, podpisal Jicchak Rabin spolu s Jassirom Arafatom izraelsko-palestinsku mierovu dohodu z Oslo. Fotka, na ktorej si dvaja uhlavni nepriatelia podavaju ruku pod usmevnym dohladom americkeho prezidenta Billa Clintona sa stala symbolom novej ery - mieroveho spoluzitia medzi Izraelcanmi a Palestincanmi. V regione zavladol optimizmus. Izraelska armada sa stiahla z Gazy a z casti Zapadneho brehu Jordanu. Arafat sa vratil z dlhorocneho exilu a vznikla Palestinska samosprava. Izrael uzavrel diplomaticke dohody s mnohymi krajinami, ktore ho dovtedy bojkotovali kvoli konfliktu a zacal sa tesit ekonomickemu boomu. Palestinski emigranti sa vratili z Ameriky, aby pomohli budovat svoj buduci stat. Izrael tiez uzavrel mierovu dohodu s Jordanskom. Simon Peres vydal knizku "Novy Blizky vychod", v ktorom predpovedal optimisticku buducnost regionu. Rabin, Peres i Arafat dostali Nobelovu cenu mieru.. Avsak na oboch stranach boli i mnohi nespokojenci. Niekolko palestinskych organizacii odmietlo mierovu dohodu z Oslo, s tym, ze znevyhodnuje Palestincanov a snazili sa torpedovat mierovy proces teroristickymi utokmi. A v Izraeli narazal Rabin na rastuci odpor zo strany pravice, ktora nedoverovala Palestincanom a nebola ochotna vzdat sa uzemi v prospech neistej vidiny mieru. Neista buducnost a predstava palestinskeho statu radikalizovala obzvlast zidovskych osadnikov, ktori oznacovali Rabina za zradcu. Izraelska lavica sa rozhodla zakrocit. 4. novembra 1995 zorganizovala stotisicovu demonstraciu v Tel Avive na podporu Rabinovej mierovej politiky. Dojaty premier ukoncil svoj prejav slovami: "Bol som vojakom 40 rokov. Bojoval som, pokial neboli vyhliadky na mier. Verim, ze teraz je sanca na mier, velka sanca, ktorej sa musime chytit…" Jicchak Rabin uz nemal sancu dokoncit svoje dielo. Po skonceni demonstracie ho zastrelil zidovsky nabozensky fanatik. A tak byvaly najvyssi armadny general, ktory sa preslavil v nespocetnych izraelskych vojnach, padol v mene mieru. V krajine zavladol hlboky zial a zacalo bolestne sebaspytovanie ako i hladanie vinnikov. I ked izraelska lavica slubovala naplnit Rabinovu viziu, buducnost mieroveho procesu sa zdala byt otrasena. Dnes, s odstupom siestich rokov, mozno povedat, ze atentat samotny sice nezastavil mierovy proces, ktory s mensimi ci vacsimi prestavkami pokracoval dalsich 5 rokov, no rozhodne napomohol jeho zruteniu sa. Po Rabinovej smrti sa jeho najblizsim partnerom v mierovom procese, Peresovi a Arafatovi nepodarilo dokoncit ich spolocne dielo. Rabinov zatial nedosiahnutelny odkaz nespociva v tom, ze bol idealnym politikom bez chyb. Nebol pacifistom ani idealistom. Cely zivot bojoval so zbranou v ruke za bezpecnost Izraela. V case 1. intifady koncom 80-tych rokov dokonca vyzyval izraelskych vojakov, aby dolamali kosti palestinskym povstalcom. Jeho posolstvo spociva v tom, ze napriek politickej opozicii, nepriaznivej verejnej mienke a pretrvavajucemu konfliktu mal odvahu zlozit zbran a vyhlasit, ze "nastal cas dat sancu mieru." Rok po atentate povedal Clinton so sklonenou hlavou nad Rabinovym hrobom: "Chaver, ata chaser" - "Priatelu, chybas nam." 6 rokov po atentate a rok od zaciatku 2. intifady nam Jicchak Rabin chyba viac ako kedykolvek predtym.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...